Čitateľský denník: Recenzia prameňa

V roku 1994 vyšiel v slovenskom jazyku autobiografický príbeh Ing. Jiřího Vaceka Žiť, hoci aj na kolenách. Je to kniha o človeku závislom na drogách, ktorý sa úspešne vyliečil a v súvislosti s drogami neskôr urobil veľa užitočného. Nepíše o všetkom, zameral sa iba na pomoc na oddelení narkomanov a alkoholikov – „konečná stanica“. Pracoval však aj v policajnej skupina nasadenej do boja proti drogám v západnej Európe, vo funkcii námestníka Federálneho policajného zboru a bol členom rady Úradu pre narkotiká v bývalom Československu.
Kniha je určená širokej škále čitateľov – závislým, tým, ktorí sa s myšlienkou skúsiť niečo zahrávajú, ale aj tým, ktorí na to ani nepomyslia. Aj tí, ktorí drogy a najmä drogovo závislých a vyliečených odsudzujú môžu cez príbeh autora trochu vniknúť a snáď aj pochopiť ich situáciu. Príbeh je však určený hlavne tým, ktorí hľadajú silu zbaviť sa drogy a žiť hoci aj na kolenách.