Seminárna práca: Výchova hrou

Ako človek rastie a dospieva, akoby sme vchádzali do nového sveta a brány detstva sa nám nenávratne zatvoria. Pomaly zabúdame, že aj my sme boli kedysi dávno deti a všetky tie bláznovstvá, ktoré sa nám teraz zdajú smiešne, nepochopiteľné a hlúpe, sme robili aj my. Jednoducho si povieme, že to neprináleží nášmu veku, že by sme sa mali správať už konečne „dospelo“. Isteže, v živote má všetko svoje miesto a čas, ale potom príde ten okamih, kedy do nášho života opäť zavíta detský smiech a plač, ktorý nás núti popri všetkej tej zodpovednosti aspoň na malú chvíľu sa vrátiť späť a zaspomínať si, aké to bolo, keď sme boli malí.