Prednášky: Medzinárodné vzťahy (poznámky Oskar Krejčí)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:83,5 %
- Typ:Prednášky
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Politológia
- Predmet:Medzinárodné vzťahy
- Autor:anielik
- Rozsah A4:33 strán
- Zobrazené:4 338 x
- Stiahnuté:134 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:25949
- Posledna úprava:20.06.2016
Poznámky sú vypracované na základe predášok Oskara Krejčího a na zákláde jeho poslednej publikácie "Mezinárodní politika" (2007)
1/ MOCENSKÁ ROVNOVÁHA- DEFINÍCIA, ČO JE SYSTÉM, ANARCHIA A ŽIVELNÁ STABILITA. ROZDIEL MEDZI VNÚTROŠTÁTNYM A SVETOVÝM POLITICKÝM SYSTÉMOM.
SYSTÉM (svetový politický systém) umožňuje ukázať aké sú vzťahy medzi štátmi a hlavne vysvetliť prečo rôzni aktéri v rozličných obdobiach si počínajú veľmi podobne.
Vplyv systému na správanie štátu je v zásade dvojaký:
1. prostredníctvom socializácie aktérov - individuálne a sociálne skúsenosti so zahraničnou politikou
- poznávanie aktuálneho stavu systému
2. prostredníctvom konkurencie výberu úspešných aktivít a k modifikácii konania až do reálnej podoby
Systém ako taký sa prispôsobuje prostrediu. Sociálne prostredie politického systému je od 16 storočia kapitalizmus, ktorý určuje základné a konkrétne podoby sociálnemu a politickému systému.
VNÚTROŠTÁTNY A SVETOVÝ POLITICKÝ SYSTÉM
Tvrdenie, že svetová politika sa odohráva v prostredí anarchie hovorí iba o tom, že v tomto systéme neexistuje ústredná moc či autorita, ktorá by vedome a samostatne rozhodovala o postavení jednotlivých aktérov, určovala normy ich správania sa a ktorá by bola schopná presadiť svoje rozhodnutia. Treba si uvedomiť, že svetový politický systém je i sférou kooperácie a vzájomnej závislosti, niekedy aj solidarity. Je skôr prostredím špecifických vzťahov, neistoty a potenciálneho násilia než čistého zmätku.
Pre štáty je prvoradou podmienkou prežitia dostatočná moc. Popritom je ale sama existencia každého štátu spojená s sociálno-ekonomickými zmenami, čiže so zmenou mocenského potenciálu. Rozhodovanie o zahraničnej politike prebieha v podmienkach tzv. BEZPEČNOSTNEJ DILEMY - čo znamená, že štátnik pri rozhodovaní o zabezpečení bezpečnosti štátu berie v úvahu iba tie alternatívy, ktoré majú nutne nežiadúce dôsledky = ak bude zvyšovať silu, vyvolá tým recipročnú aktivitu svojich nepriateľov, a ak nebude zvyšovať svoju silu, poklesne jeho relatívna moc.
V medzinárodnej politike poznáme tri nástroje používané v snahe zmeniť štruktúru svetového politického systému: vojna, diplomacia a medzinárodné právo. Vojna je "ultima ratio". Zahraničná politika štátu musí pri každom rozhodovaní, ktoré by mohlo narušiť exitujúcu rovnováhu, vziať do úvahy ohľad na riziko vojny.
Pojem ANARCHIA alebo ŽIVELNÁ MOCENSKÁ ROVNOVÁHA (STABILITA) sú zovšeobecnením skúseností ľudí z existencie útočných vojen, z častej neschopnosti štátov dohovoriť sa a z nedodržania zmlúv.
1/ MOCENSKÁ ROVNOVÁHA- DEFINÍCIA, ČO JE SYSTÉM, ANARCHIA A ŽIVELNÁ STABILITA. ROZDIEL MEDZI VNÚTROŠTÁTNYM A SVETOVÝM POLITICKÝM SYSTÉMOM.
SYSTÉM (svetový politický systém) umožňuje ukázať aké sú vzťahy medzi štátmi a hlavne vysvetliť prečo rôzni aktéri v rozličných obdobiach si počínajú veľmi podobne.
Vplyv systému na správanie štátu je v zásade dvojaký:
1. prostredníctvom socializácie aktérov - individuálne a sociálne skúsenosti so zahraničnou politikou
- poznávanie aktuálneho stavu systému
2. prostredníctvom konkurencie výberu úspešných aktivít a k modifikácii konania až do reálnej podoby
Systém ako taký sa prispôsobuje prostrediu. Sociálne prostredie politického systému je od 16 storočia kapitalizmus, ktorý určuje základné a konkrétne podoby sociálnemu a politickému systému.
VNÚTROŠTÁTNY A SVETOVÝ POLITICKÝ SYSTÉM
Tvrdenie, že svetová politika sa odohráva v prostredí anarchie hovorí iba o tom, že v tomto systéme neexistuje ústredná moc či autorita, ktorá by vedome a samostatne rozhodovala o postavení jednotlivých aktérov, určovala normy ich správania sa a ktorá by bola schopná presadiť svoje rozhodnutia. Treba si uvedomiť, že svetový politický systém je i sférou kooperácie a vzájomnej závislosti, niekedy aj solidarity. Je skôr prostredím špecifických vzťahov, neistoty a potenciálneho násilia než čistého zmätku.
Pre štáty je prvoradou podmienkou prežitia dostatočná moc. Popritom je ale sama existencia každého štátu spojená s sociálno-ekonomickými zmenami, čiže so zmenou mocenského potenciálu. Rozhodovanie o zahraničnej politike prebieha v podmienkach tzv. BEZPEČNOSTNEJ DILEMY - čo znamená, že štátnik pri rozhodovaní o zabezpečení bezpečnosti štátu berie v úvahu iba tie alternatívy, ktoré majú nutne nežiadúce dôsledky = ak bude zvyšovať silu, vyvolá tým recipročnú aktivitu svojich nepriateľov, a ak nebude zvyšovať svoju silu, poklesne jeho relatívna moc.
V medzinárodnej politike poznáme tri nástroje používané v snahe zmeniť štruktúru svetového politického systému: vojna, diplomacia a medzinárodné právo. Vojna je "ultima ratio". Zahraničná politika štátu musí pri každom rozhodovaní, ktoré by mohlo narušiť exitujúcu rovnováhu, vziať do úvahy ohľad na riziko vojny.
Pojem ANARCHIA alebo ŽIVELNÁ MOCENSKÁ ROVNOVÁHA (STABILITA) sú zovšeobecnením skúseností ľudí z existencie útočných vojen, z častej neschopnosti štátov dohovoriť sa a z nedodržania zmlúv.