Referát: Hudobná teória - podstata hudobnej formy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:79,3 %
- Typ:Referát
- Kategória:Umenie
- Podkategória:Hudba
- Predmet:Hudobná teória
- Dokumentácia:Stiahni
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:8 624 x
- Stiahnuté:79 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:277
- Posledna úprava:25.03.2017
PODSTATA HUDOBNEJ FORMY.
Podstatou hudobnej formy je zoradenie hudobného materiálu do celku, v prehľadných a logických celkoch. Hudobná forma je spôsob organizácie hudobného materiálu s logickým zjednotením všetkých prvkov hudobnej reči. Hudobný materiál sa zoraďuje do určitých celkov, medzi ktorými sú pevné vzťahy.
PODIEL HUDOBNÝCH ZLOŽIEK NA VŚTAVBE HF.
tónov, t.j. udáva, v akej rýchlosti sa majú realizovať dĺžkové hodnoty nôt. Slovné tempové údaje v taliančine ( Allegro, Adagio, Moderato a pod.) označujú približné rýchlosti plus mínus a skladatelia sa snažia upresniť ich číslami Mälzlovho metronomu. Tieto údaje sa však v priebehu skladby upravujú podľa jej povahy a talianske tempové znamienka sa začali užívať aý v barokovej hudbe, dovtedy tempo určoval IBA charakter skladby. Tempo sa v priebehu skladby môže meniť, čo sladateľ zvyčajne aj udáva.
Podstatou hudobnej formy je zoradenie hudobného materiálu do celku, v prehľadných a logických celkoch. Hudobná forma je spôsob organizácie hudobného materiálu s logickým zjednotením všetkých prvkov hudobnej reči. Hudobný materiál sa zoraďuje do určitých celkov, medzi ktorými sú pevné vzťahy.
PODIEL HUDOBNÝCH ZLOŽIEK NA VŚTAVBE HF.
tónov, t.j. udáva, v akej rýchlosti sa majú realizovať dĺžkové hodnoty nôt. Slovné tempové údaje v taliančine ( Allegro, Adagio, Moderato a pod.) označujú približné rýchlosti plus mínus a skladatelia sa snažia upresniť ich číslami Mälzlovho metronomu. Tieto údaje sa však v priebehu skladby upravujú podľa jej povahy a talianske tempové znamienka sa začali užívať aý v barokovej hudbe, dovtedy tempo určoval IBA charakter skladby. Tempo sa v priebehu skladby môže meniť, čo sladateľ zvyčajne aj udáva.