Štátnicové otázky: Medzinárodné právo verejné a súkromné
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,3 %
- Typ:Štátnicové otázky
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Fakulta manažmentu
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Medzinárodné právo
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:5. ročník
- Rozsah A4:17 strán
- Zobrazené:4 239 x
- Stiahnuté:31 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:2775
- Posledna úprava:10.03.2017
Medzinárodné právo predstavuje súbor právnych noriem, ktoré zabezpečujú mierovú existenciu a plynulý vývoj medzinárodného spoločenstva.
Je to ucelený, rozvíjajúci sa súbor právnych pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi subjektmi MP, predovšetkým medzi suverénnymi štátmi. Pravidlá MP, ktorí sa všeobcne uznávajú a ktoré zaväzujú všetky štáty bez rozdielu spoločenského zriadenia, tvoria všeobecné MP.
Názov „medzinárodné právo” nie je presný, pretože toto právo je právo medzi štátmi a nie medzi národmi. Jeho názov pochádza z latinského „ius gentium” (právo národov).
Delenie medzinárodného práva
Vzhľadom na medzinárodný prvok, ktorý tieto vzťahy obsahujú, možno tieto vzťahy posudzovať súčasne podľa dvoch alebo viacerých vnútroštátnych právnych poriadkov.
Štáty v záujme právnej istoty a potrieb svojej zahraničnej politiky sú ochotné koordinovať svoje právne poriadky s právnymi poriadkami iných štátov. Robia to tým spôsobom, že pre prípad konkurencie niekoľkých právnych poriadkov, t.j. ak sa jedná o právne vzťahy s cudzím prvkom, či pomery presahujúce štátne hranice:
Je to ucelený, rozvíjajúci sa súbor právnych pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi subjektmi MP, predovšetkým medzi suverénnymi štátmi. Pravidlá MP, ktorí sa všeobcne uznávajú a ktoré zaväzujú všetky štáty bez rozdielu spoločenského zriadenia, tvoria všeobecné MP.
Názov „medzinárodné právo” nie je presný, pretože toto právo je právo medzi štátmi a nie medzi národmi. Jeho názov pochádza z latinského „ius gentium” (právo národov).
Delenie medzinárodného práva
Vzhľadom na medzinárodný prvok, ktorý tieto vzťahy obsahujú, možno tieto vzťahy posudzovať súčasne podľa dvoch alebo viacerých vnútroštátnych právnych poriadkov.
Štáty v záujme právnej istoty a potrieb svojej zahraničnej politiky sú ochotné koordinovať svoje právne poriadky s právnymi poriadkami iných štátov. Robia to tým spôsobom, že pre prípad konkurencie niekoľkých právnych poriadkov, t.j. ak sa jedná o právne vzťahy s cudzím prvkom, či pomery presahujúce štátne hranice: