Seminárna práca: Epikurejské poňatie prirodzenosti človeka
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:71,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Fakulta chemickej a potravinárskej technológie
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Filozofia
- Predmet:Základy filozofie
- Autor:major182
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:1 477 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:28291
- Posledna úprava:02.12.2009
Charakteristika helenistického obdobia
Helenistické obdobie v dejinách starovekého sveta zahŕňa tri storočia -
od roku 323 p.n.l. (smrť Alexandra Macedónskeho) do roku 30 p.n.l. (rok dobytia Egypta Rímom – posledného veľkého helenistického štátu). Helenizmus bol poznačený odstránením hraníc medzi rôznymi krajinami a kultúrami. Predtým vyznávali Gréci, Rímania, Egypťania, Babylončania, Sýrčania a Peržania svojich bohov v rámci takzvaného „národného náboženstva“. Teraz sa rôzne kultúry zmiešali v jednom kotle náboženských, filozofických a vedeckých predstáv. Predtým sa ľudia cítili byť zviazaní so svojim vlastným národom a mestským štátom. Keď sa takéto hranice a deliace čiary čoraz viac stierali, mnohí pociťovali pochybnosti a neistotu v pohľade na život. Neskorá antika bola poznačená náboženským pochybovaním, kultúrnou stratenosťou ...
Helenistické obdobie v dejinách starovekého sveta zahŕňa tri storočia -
od roku 323 p.n.l. (smrť Alexandra Macedónskeho) do roku 30 p.n.l. (rok dobytia Egypta Rímom – posledného veľkého helenistického štátu). Helenizmus bol poznačený odstránením hraníc medzi rôznymi krajinami a kultúrami. Predtým vyznávali Gréci, Rímania, Egypťania, Babylončania, Sýrčania a Peržania svojich bohov v rámci takzvaného „národného náboženstva“. Teraz sa rôzne kultúry zmiešali v jednom kotle náboženských, filozofických a vedeckých predstáv. Predtým sa ľudia cítili byť zviazaní so svojim vlastným národom a mestským štátom. Keď sa takéto hranice a deliace čiary čoraz viac stierali, mnohí pociťovali pochybnosti a neistotu v pohľade na život. Neskorá antika bola poznačená náboženským pochybovaním, kultúrnou stratenosťou ...