Semestrálna práca: Viliam Obert – Literatúra pre 4.ročník gymnázií a stredných škôl
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:54,6 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Zahraničná literatúra
- Autor:paksiova
- Rozsah A4:9 strán
- Zobrazené:1 072 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:28944
- Posledna úprava:24.01.2010
Interpretácia divadelného diela
Konspekt učebnice
Dramatická tvorba má v slovenskom divadelnom umení po 2. svetovej vojne osobitý význam. V dramatickej tvorbe prevládala dráma v užšom zmysle slova. V 50. rokoch sa dostávajú do popredia komédie a veselohry. Niektorý autori si neuvedomovali, že pre umeleckú účinnosť diela je dôležitý jeho obsah, myšlienka i forma a to viedlo často k formalizmu. Mnohým dielam chýbalo umelecké stvárnenie, boli bezkonfliktové a upadali do schematizmu šablóny. Začiatkom 60. rokov vzniklo veľa hier, čo súviselo aj s uvoľnenejšou spoločenskou a politickou klímou v období kritiky kultu osobnosti. Začiatkom 70. rokov nastáva v umení obdobie konsolidácie, preto sa mnohí autori odmlčali. Socialisticky orientovaná sa obávala toho, že dramatici budú písať proti socializmu, preto presadzovala myšlienku bezpečného zakotvenia v realite. V tomto období sa na javisko dostávajú O. Záhradník, M. Kočan, Ľ. Feldek, S. Štepka, M. Lasica, J. Satinský. Osemdesiate roky predstavujú nástup satiry (Ľ. Feldek, S. Štepka) a vznik autorských avantgardných divadiel. Orientujú sa na otázky etiky a súčasného človeka a spoločnosti. V súčasnosti siahajú divadlá po autoroch, ktorých hry boli zakázané alebo sa na ne zabúdalo (P. Karvaš, I. Bukovčan).
Konspekt učebnice
Dramatická tvorba má v slovenskom divadelnom umení po 2. svetovej vojne osobitý význam. V dramatickej tvorbe prevládala dráma v užšom zmysle slova. V 50. rokoch sa dostávajú do popredia komédie a veselohry. Niektorý autori si neuvedomovali, že pre umeleckú účinnosť diela je dôležitý jeho obsah, myšlienka i forma a to viedlo často k formalizmu. Mnohým dielam chýbalo umelecké stvárnenie, boli bezkonfliktové a upadali do schematizmu šablóny. Začiatkom 60. rokov vzniklo veľa hier, čo súviselo aj s uvoľnenejšou spoločenskou a politickou klímou v období kritiky kultu osobnosti. Začiatkom 70. rokov nastáva v umení obdobie konsolidácie, preto sa mnohí autori odmlčali. Socialisticky orientovaná sa obávala toho, že dramatici budú písať proti socializmu, preto presadzovala myšlienku bezpečného zakotvenia v realite. V tomto období sa na javisko dostávajú O. Záhradník, M. Kočan, Ľ. Feldek, S. Štepka, M. Lasica, J. Satinský. Osemdesiate roky predstavujú nástup satiry (Ľ. Feldek, S. Štepka) a vznik autorských avantgardných divadiel. Orientujú sa na otázky etiky a súčasného človeka a spoločnosti. V súčasnosti siahajú divadlá po autoroch, ktorých hry boli zakázané alebo sa na ne zabúdalo (P. Karvaš, I. Bukovčan).