Skriptá: Makroekonómia pre bezpečnostný manažment
Zobraziť detaily | Obľúbený
Makroekonómia je súčasťou základnej ekonomickej vednej disciplíny - ekonómie, ktorá sa člení na dve relatívne samostatné časti mikroekonómiu a makroekonómiu.
Predkladané skriptá sú určené predovšetkým študentom odborného zamerania bezpečnostného manažmentu, ale aj študentom ďalších študijných odborov našej univerzity.
Štruktúra skrípt - postupnosť, nadväznosť jednotlivých kapitol a ich členenie - zodpovedá tradičnému prístupu používanému vo svete.
Obsah skrípt zahŕňa rôzne smery (školy) ekonomických názorov (teórií) na riešenie tých istých makroekonomických otázok a problémov.
Predložením týchto učebných textov sa autori usilovali o to, aby sa poslucháči oboznámili, aké strategické rozhodnutia musia prijímať orgány štátu, ak má ekonomický vývoj v jednotlivých fázach hospodárskeho cyklu prebiehať čo najpriaznivejšie, ako musia
formovať makroekonomické prostredie tak, aby čo najviac prispievalo k rastu efektívnosti ekonomiky a k jej rovnováhe a stabilite. To sú oblasti, za ktoré vo všetkých vyspelých trhových ekonomikách, i s výraznou sociálnou orientáciou, zodpovedá štát. Prirodzene, docieliť aby sa priaznivo vyvíjala v ekonomike jej efektívnosť, stabilita a rovnováha, nie je ekonomicky jednoduché. V základe riešenia otázky je účinné prepojenie celoštátnych záujmov so záujmami jednotlivých ekonomických subjektov takým uspôsobením sústavy riadenia ekonomiky, ktorá je schopná premieňať potenciálne predpoklady rastu a efektívnosti ekonomiky na skutočné a docieľovať tak vysoký synergický efekt. Štát v týchto procesoch plní regulujúcu funkciu, prijíma rozhodnutia v prospech stability ekonomického prostredia, v prospech ekonomického rastu či zníženia negatívnych účinkov živelného pôsobenia trhu, zníženia vplyvu inflácie a nezamestnanosti,
ako aj realizácie ďalších zámerov štátnej hospodárskej politiky, najmä sociálnych istôt obyvateľstva a vytvárania zdravého životného prostredia a pod.
Makroekonomické rozhodovacie procesy vychádzajú z národohospodárskych
analýz a prostredníctvom poznatkov a záverov, ktoré z nich vyplynú, koncipujú požadované nástroje makroekonomickej regulácie, tzv. aktívne makroregulátory centra, ktoré sa potom stávajú súčasťou národohospodárskej politiky. Z toho vyplýva, že vzájomná väzba uvedených disciplín je veľmi tesná a ich rozhraničenie veľmi problematické. A tak sme svedkami toho, že tieto disciplíny sa prelínajú. Študentom sa preto môže zdať, že expozícia a výklad určitých problémov a otázok sa opakuje. Treba si však uvedomiť, že tieto, na prvý pohľad „rovnaké“ problémy, sa riešia z rôzneho pohľadu, v inom kontexte
a pri použití iného metodologického aparátu.
Zjednodušenie by sa dalo povedať, že makroekonomické rozhodovacie procesy,
uskutočňované na základe makroekonomickej analýzy, predstavujú v určitom zmysle syntézu národohospodárskej teórie a politiky. Majú však nielen poznávací, ale predovšetkým výsostne praktický význam, pretože spravidla predchádzajú výberu opatrení
národohospodárskej politiky. Napríklad rozhodnutie o tom, či devalvovať, alebo revalvovať menu; či uskutočňovať reštriktívnu monetárnu a fiškálnu politiku; či makroekonomicky regulovať mzdový vývoj a pod. sa nezaobíde bez dôslednej a vyčerpávajúcej analýzy ekonomického rastu, cenového vývoja, produktivity práce, rovnovážnych či nerovnovážnych stavov v národnom hospodárstve atď. A práve o takýto praktický význam makroekonomických rozhodovacích procesov sa usilovali autori predložených učebných textov.
Skriptá by mali umožniť poslucháčom orientovať sa v komplikovaných problémoch makroekonomiky, prispieť k formovaniu moderného ekonomického myslenia a vytvoriť základ pre štúdium ďalších ekonomických predmetov.
Predkladané skriptá sú určené predovšetkým študentom odborného zamerania bezpečnostného manažmentu, ale aj študentom ďalších študijných odborov našej univerzity.
Štruktúra skrípt - postupnosť, nadväznosť jednotlivých kapitol a ich členenie - zodpovedá tradičnému prístupu používanému vo svete.
Obsah skrípt zahŕňa rôzne smery (školy) ekonomických názorov (teórií) na riešenie tých istých makroekonomických otázok a problémov.
Predložením týchto učebných textov sa autori usilovali o to, aby sa poslucháči oboznámili, aké strategické rozhodnutia musia prijímať orgány štátu, ak má ekonomický vývoj v jednotlivých fázach hospodárskeho cyklu prebiehať čo najpriaznivejšie, ako musia
formovať makroekonomické prostredie tak, aby čo najviac prispievalo k rastu efektívnosti ekonomiky a k jej rovnováhe a stabilite. To sú oblasti, za ktoré vo všetkých vyspelých trhových ekonomikách, i s výraznou sociálnou orientáciou, zodpovedá štát. Prirodzene, docieliť aby sa priaznivo vyvíjala v ekonomike jej efektívnosť, stabilita a rovnováha, nie je ekonomicky jednoduché. V základe riešenia otázky je účinné prepojenie celoštátnych záujmov so záujmami jednotlivých ekonomických subjektov takým uspôsobením sústavy riadenia ekonomiky, ktorá je schopná premieňať potenciálne predpoklady rastu a efektívnosti ekonomiky na skutočné a docieľovať tak vysoký synergický efekt. Štát v týchto procesoch plní regulujúcu funkciu, prijíma rozhodnutia v prospech stability ekonomického prostredia, v prospech ekonomického rastu či zníženia negatívnych účinkov živelného pôsobenia trhu, zníženia vplyvu inflácie a nezamestnanosti,
ako aj realizácie ďalších zámerov štátnej hospodárskej politiky, najmä sociálnych istôt obyvateľstva a vytvárania zdravého životného prostredia a pod.
Makroekonomické rozhodovacie procesy vychádzajú z národohospodárskych
analýz a prostredníctvom poznatkov a záverov, ktoré z nich vyplynú, koncipujú požadované nástroje makroekonomickej regulácie, tzv. aktívne makroregulátory centra, ktoré sa potom stávajú súčasťou národohospodárskej politiky. Z toho vyplýva, že vzájomná väzba uvedených disciplín je veľmi tesná a ich rozhraničenie veľmi problematické. A tak sme svedkami toho, že tieto disciplíny sa prelínajú. Študentom sa preto môže zdať, že expozícia a výklad určitých problémov a otázok sa opakuje. Treba si však uvedomiť, že tieto, na prvý pohľad „rovnaké“ problémy, sa riešia z rôzneho pohľadu, v inom kontexte
a pri použití iného metodologického aparátu.
Zjednodušenie by sa dalo povedať, že makroekonomické rozhodovacie procesy,
uskutočňované na základe makroekonomickej analýzy, predstavujú v určitom zmysle syntézu národohospodárskej teórie a politiky. Majú však nielen poznávací, ale predovšetkým výsostne praktický význam, pretože spravidla predchádzajú výberu opatrení
národohospodárskej politiky. Napríklad rozhodnutie o tom, či devalvovať, alebo revalvovať menu; či uskutočňovať reštriktívnu monetárnu a fiškálnu politiku; či makroekonomicky regulovať mzdový vývoj a pod. sa nezaobíde bez dôslednej a vyčerpávajúcej analýzy ekonomického rastu, cenového vývoja, produktivity práce, rovnovážnych či nerovnovážnych stavov v národnom hospodárstve atď. A práve o takýto praktický význam makroekonomických rozhodovacích procesov sa usilovali autori predložených učebných textov.
Skriptá by mali umožniť poslucháčom orientovať sa v komplikovaných problémoch makroekonomiky, prispieť k formovaniu moderného ekonomického myslenia a vytvoriť základ pre štúdium ďalších ekonomických predmetov.