Seminárna práca: Obec Nižný Hrabovec
Zobraziť detaily | ObľúbenýGeografická poloha
Obec Nižný Hrabovec o rozlohe 1120 ha leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách Ondavy v nadmorskej výške lll-236 m. V strede obce bola nameraná n. v. 131 n. m.
Demografické údaje
Základné údaje o obyvateľstve podľa sčítania obyvateľov a bytov za rok 2001 v Nižnom Hrabovci
Trvalé bývajúce obyvateľstvo
Spolu: 1631
Muži: 825
Ženy: 806
Prítomné obyvateľstvo
Spolu: 1528
Ekonomicky aktívne osoby
Spolu: 793
Muži: 433
Ženy: 360
Trvalé bývajúce obyvateľstvo podľa veku v Nižnom Hrabovci
Spolu: 1631
0 -14 rokov: 393
Muži 15-59 rokov: 531
Ženy 15-54 rokov: 441
Muži 60+rokov: 92
Ženy 55+rokov: 170
Nezistený: 4
Trvalé bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti v Nižnom Hrabovci
Slovenská: 1534
Rómska: 76
Česká: 4
Rusínska: 6
Ukrajinská: 1
Nezistená: 10
Trvalé bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania v Nižnom Hrabovci
Rímsko-katolicka cirkev: 1186
Evanielická cirkev augs. vyznania: 24
Grécko-katolická cirkev: 329
Reformovaná kresťanská cirkev: 1
Pravoslávna cirkev: 9
Náboženská spol. Jehovovi svedkovia: 8
Nezistené vyznanie/cirkev: 48
Bez vyznania: 26
História obce
Územie zemplínsko-užskej nížiny malo v 8.-10. storočí silné slovanské osídlenie. Slovanské sídliská a pohrebiská sa koncentrovanejšie vyskytovali v oblasti Kráľovského Chlmca, Vranova a južne od Vihorlatu. Kontinuita tohto pôvodného obyvateľstva sa zachovala v strednom Zemplíne a na území Užhorodskej stolice až dodnes, čo súvisí s tým, že táto oblasť bola zaujatá Maďarmi až v tretej etape obsadzovania zemplínsko-užskej nížiny uhorským štátom. Názvy obce v obdobiach boli tieto:
1413 Haraboch, 1436 Harabovecz, 1447 Harabócz, 1448 Harabocz,1598 Hrabócz, 1666 Hrabócz, 1733 Hraboc, 1746 Hrabocz, 1749,Hrabocz, 1773 Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850
Unter-Hrabócz, 1867 Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 Alsó-Hrabóc, 1873 Alsó Hrabócz, 5.11.1883 Alsó Hrabácz, 1892 Alsó-Hrabócz, 1900 Alsóhrabócz, 22.3.1905 Alsógyertyán, 1910
Alsógyertyán, 1921-30 Nižní Hrabovec, 1950 Nižný Hrabovec Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1357. V tomto období sa menovala Garboucha, v roku 1438 Harabocz, v roku 1773 Nižny Hrabovecz. Patrila viacerým zemepánom a často striedala majiteľov. Pre obec bol nešťastný rok 1663, v ktorom ju postihol mor a takmer všetci obyvatelia vymreli. Po tejto tragédií sa do obce nasťahoval šľachtic Malonay, ktorý v nej dal postaviť kaštieľ a renesančnú kúriu. Za prácou sa sem nasťahovali ľudia. V 18. storočí sa do obce prisťahovala rodina Maukšovcov, ktorá dala vybudovať druhý kaštieľ. Obec patrila však ešte mnohým ďalším rodinám Perenyiovcom, Bersenyiovcom, Vassovcom, Horvathovcom, Kosuthovcom, Krivaczyovcom. V obci boli 3 kaštiele, z ktorých 2 budovy sa ešte zachovali, aj keď značne poškodené. V roku 1748 dal postaviť barokový kaštieľ Fr.Malonayi. Roku 1840 bol kaštieľ klasicisticky upravený a boli pristavené krajné krídla. K budove kaštieľa patril aj veľký park (kerta). Okrem spomínaného kaštieľa vlastnili Malonyaovci aj renesančnú kúriu postavenú L. Ujfalušim v r. 1666, ktorá bola secesne prestavaná v r. 1904, o čom svedčí kamenná tabuľa nad bočným vchodom. V roku 1764-1769 postavili veriaci rímskokatolícky kostol, ktorý neskoršie viac razy upravovali. V roku 1957 sa uskutočnila ďalšia oprava a rozšírenie kostola.
Obec Nižný Hrabovec o rozlohe 1120 ha leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách Ondavy v nadmorskej výške lll-236 m. V strede obce bola nameraná n. v. 131 n. m.
Demografické údaje
Základné údaje o obyvateľstve podľa sčítania obyvateľov a bytov za rok 2001 v Nižnom Hrabovci
Trvalé bývajúce obyvateľstvo
Spolu: 1631
Muži: 825
Ženy: 806
Prítomné obyvateľstvo
Spolu: 1528
Ekonomicky aktívne osoby
Spolu: 793
Muži: 433
Ženy: 360
Trvalé bývajúce obyvateľstvo podľa veku v Nižnom Hrabovci
Spolu: 1631
0 -14 rokov: 393
Muži 15-59 rokov: 531
Ženy 15-54 rokov: 441
Muži 60+rokov: 92
Ženy 55+rokov: 170
Nezistený: 4
Trvalé bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti v Nižnom Hrabovci
Slovenská: 1534
Rómska: 76
Česká: 4
Rusínska: 6
Ukrajinská: 1
Nezistená: 10
Trvalé bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania v Nižnom Hrabovci
Rímsko-katolicka cirkev: 1186
Evanielická cirkev augs. vyznania: 24
Grécko-katolická cirkev: 329
Reformovaná kresťanská cirkev: 1
Pravoslávna cirkev: 9
Náboženská spol. Jehovovi svedkovia: 8
Nezistené vyznanie/cirkev: 48
Bez vyznania: 26
História obce
Územie zemplínsko-užskej nížiny malo v 8.-10. storočí silné slovanské osídlenie. Slovanské sídliská a pohrebiská sa koncentrovanejšie vyskytovali v oblasti Kráľovského Chlmca, Vranova a južne od Vihorlatu. Kontinuita tohto pôvodného obyvateľstva sa zachovala v strednom Zemplíne a na území Užhorodskej stolice až dodnes, čo súvisí s tým, že táto oblasť bola zaujatá Maďarmi až v tretej etape obsadzovania zemplínsko-užskej nížiny uhorským štátom. Názvy obce v obdobiach boli tieto:
1413 Haraboch, 1436 Harabovecz, 1447 Harabócz, 1448 Harabocz,1598 Hrabócz, 1666 Hrabócz, 1733 Hraboc, 1746 Hrabocz, 1749,Hrabocz, 1773 Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850
Unter-Hrabócz, 1867 Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 Alsó-Hrabóc, 1873 Alsó Hrabócz, 5.11.1883 Alsó Hrabácz, 1892 Alsó-Hrabócz, 1900 Alsóhrabócz, 22.3.1905 Alsógyertyán, 1910
Alsógyertyán, 1921-30 Nižní Hrabovec, 1950 Nižný Hrabovec Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1357. V tomto období sa menovala Garboucha, v roku 1438 Harabocz, v roku 1773 Nižny Hrabovecz. Patrila viacerým zemepánom a často striedala majiteľov. Pre obec bol nešťastný rok 1663, v ktorom ju postihol mor a takmer všetci obyvatelia vymreli. Po tejto tragédií sa do obce nasťahoval šľachtic Malonay, ktorý v nej dal postaviť kaštieľ a renesančnú kúriu. Za prácou sa sem nasťahovali ľudia. V 18. storočí sa do obce prisťahovala rodina Maukšovcov, ktorá dala vybudovať druhý kaštieľ. Obec patrila však ešte mnohým ďalším rodinám Perenyiovcom, Bersenyiovcom, Vassovcom, Horvathovcom, Kosuthovcom, Krivaczyovcom. V obci boli 3 kaštiele, z ktorých 2 budovy sa ešte zachovali, aj keď značne poškodené. V roku 1748 dal postaviť barokový kaštieľ Fr.Malonayi. Roku 1840 bol kaštieľ klasicisticky upravený a boli pristavené krajné krídla. K budove kaštieľa patril aj veľký park (kerta). Okrem spomínaného kaštieľa vlastnili Malonyaovci aj renesančnú kúriu postavenú L. Ujfalušim v r. 1666, ktorá bola secesne prestavaná v r. 1904, o čom svedčí kamenná tabuľa nad bočným vchodom. V roku 1764-1769 postavili veriaci rímskokatolícky kostol, ktorý neskoršie viac razy upravovali. V roku 1957 sa uskutočnila ďalšia oprava a rozšírenie kostola.
Kľúčové slová: