Seminárna práca: Vývoj ľudského práva
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:77,4 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Právo
- Autor:wolvi
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:938 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:31021
- Posledna úprava:14.04.2010
Úvod
Pojem „demokracia“ nadobudol oveľa kladnejšie prijatie v 20. Storočí. Skutočne sa všetky štáty odvolávajú takým alebo onakým spôsobom na demokratický ideál, dokonca aj vtedy, keď ich režim je totalitný. Demokracia prevláda prinajmenšom na ideálnej rovine. Veci boli iné v 18. Storočí. „Demokrat“ bol frekventovaný pojem na zneužitie.
Pretože štátna moc sa vyjadruje pomocou legislatívy, „demokracia“ znamená, že ľudia robia zákony. V demokracii zákony odvodzujú svoju autoritu od skutočnosti, že ich ľudia schvaľujú jedným alebo druhým spôsobom. Legislatívna moc v oligarchii závisí od súhlasu menšiny a v teokracii od božieho požehnania. V demokracii niet vyššej autority než je ľud.
Zákon ukladá povinnosti nie na ľudí ako celok, určite však na jednotlivých občanov. Od individuálnych členov spoločnosti sa očakáva uznať autoritu zákona, pretože oni mali v zásade možnosť pomôcť tvoriť zákon.
Takto sme dospeli ku koncepcii Jeana-Jacquesa Rousseaua „spoločenská zmluva“: legislatíva je výsledkom spoločenskej zmluvy medzi rovnými a zodpovednými občanmi. V demokratickom prístupe zákon je iba vtedy legitímny, keď tí, ktorí majú dodržiavať zákon, majú tiež možnosť prispievať k tvorbe zákona.
Ku koncepcii „spoločenskej zmluvy“ sa najlepšie pristupuje „negatívne“, takpovediac procesom eliminácie. Ak moc legislatívy nie je odvodená od božej moci, od šľachty, od majiteľov pôdy, peňazí alebo poznania, potom spoločenská zmluva je jedinou zostávajúcou možnosťou. Zákony odvodzujú svoju autoritu od skutočnosti, že existujú dobrovoľné zmluvy medzi členmi legálnej komunity.
Pojem „demokracia“ nadobudol oveľa kladnejšie prijatie v 20. Storočí. Skutočne sa všetky štáty odvolávajú takým alebo onakým spôsobom na demokratický ideál, dokonca aj vtedy, keď ich režim je totalitný. Demokracia prevláda prinajmenšom na ideálnej rovine. Veci boli iné v 18. Storočí. „Demokrat“ bol frekventovaný pojem na zneužitie.
Pretože štátna moc sa vyjadruje pomocou legislatívy, „demokracia“ znamená, že ľudia robia zákony. V demokracii zákony odvodzujú svoju autoritu od skutočnosti, že ich ľudia schvaľujú jedným alebo druhým spôsobom. Legislatívna moc v oligarchii závisí od súhlasu menšiny a v teokracii od božieho požehnania. V demokracii niet vyššej autority než je ľud.
Zákon ukladá povinnosti nie na ľudí ako celok, určite však na jednotlivých občanov. Od individuálnych členov spoločnosti sa očakáva uznať autoritu zákona, pretože oni mali v zásade možnosť pomôcť tvoriť zákon.
Takto sme dospeli ku koncepcii Jeana-Jacquesa Rousseaua „spoločenská zmluva“: legislatíva je výsledkom spoločenskej zmluvy medzi rovnými a zodpovednými občanmi. V demokratickom prístupe zákon je iba vtedy legitímny, keď tí, ktorí majú dodržiavať zákon, majú tiež možnosť prispievať k tvorbe zákona.
Ku koncepcii „spoločenskej zmluvy“ sa najlepšie pristupuje „negatívne“, takpovediac procesom eliminácie. Ak moc legislatívy nie je odvodená od božej moci, od šľachty, od majiteľov pôdy, peňazí alebo poznania, potom spoločenská zmluva je jedinou zostávajúcou možnosťou. Zákony odvodzujú svoju autoritu od skutočnosti, že existujú dobrovoľné zmluvy medzi členmi legálnej komunity.