Prednášky: Bankovníctvo - prednášky
Skryť detaily | Obľúbený
Nástroje menovej politiky (teoretická podstata)
Centrálne banky pri presadzovaní menových cieľov cez kontrolu ponuky peňazí využívajú viacero nástrojov. Medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely v ich preferencii a celá škála sa obvykle nevyužíva. Účinnosť jednotlivých nástrojov treba v praxi permanentne analyzovať a hodnotiť. Z viacerých hľadísk uplatňovaných pri členení nástrojov menovej politiky je azda najpoužívanejším hľadisko adresnosti. Podľa neho sa tieto nástroje delia na priame (administratívne, direktívne, selektívne) a nepriame (trhové, ekonomické, všeobecné).
Priame a nepriame nástroje menového riadenia
Základnou črtou nepriamych nástrojov je ich plošné pôsobenie a stanovenie rovnakých podmienok pre všetky subjekty. K nepriamym nástrojom patria:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu
- reeskont zmeniek
- lombard cenných papierov
- konverzie a swapy
- intervencie na devízovom trhu
Priame nástroje predstavujú adresné, prevažne selektívne a administratívne zásahy do ponuky peňazí cez reguláciu úverovej kapacity a likvidity obchodných bánk. Centrálne banky v trhových ekonomikách sa k nim uchyľujú zriedkavo, väčšinou na prechodnú dobu. Dôvodom na ich uplatnenie môže byť existenčné ohrozenie konkrétnej obchodnej banky napríklad v dôsledku riskantných úverových operácií.
K priamym nástrojom menovej politiky patria:
- úverové limity
- povinné vklady
- pravidlá likvidity
- odporúčania, výzvy, dohody.
Uvedené členenie nie je úplne jednoznačné. Povaha nástrojov je v niektorých prípadoch závislá od spôsobu ich uplatňovania, ako aj od osobitosti ekonomického prostredia, v ktorom sa použijú.
Diskontná sadzba
Diskontná sadzba je v podstate úrokovou sadzbou, za ktorú môžu obchodné banky čerpať od centrálnej banky úvery. Bola teda pomerne razantným nástrojom menovej politiky. Dnes ovplyvňuje diskontná sadzba cenu bankových zdrojov priamo väčšinou v malom rozsahu. Napríklad na Slovensku ju centrálna banka uplatňuje pri reeskonte poľnohospodárskych zmeniek a eskonte zmeniek. Ich celkový objem je limitovaný. Vo väčšom rozsahu sa diskontná sadzba premieta do ceny bankových zdrojov nepriamo. Je základnou sadzbou, akýmsi vodítkom, od ktorého sú odvodené mnohé ďalšie úrokové sadzby. Spravidla sa nepoužíva samotná diskontná sadzba, ale sadzba zvýšená o určité percento, prípadne vynásobená stanoveným koeficientom.
Centrálne banky pri presadzovaní menových cieľov cez kontrolu ponuky peňazí využívajú viacero nástrojov. Medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely v ich preferencii a celá škála sa obvykle nevyužíva. Účinnosť jednotlivých nástrojov treba v praxi permanentne analyzovať a hodnotiť. Z viacerých hľadísk uplatňovaných pri členení nástrojov menovej politiky je azda najpoužívanejším hľadisko adresnosti. Podľa neho sa tieto nástroje delia na priame (administratívne, direktívne, selektívne) a nepriame (trhové, ekonomické, všeobecné).
Priame a nepriame nástroje menového riadenia
Základnou črtou nepriamych nástrojov je ich plošné pôsobenie a stanovenie rovnakých podmienok pre všetky subjekty. K nepriamym nástrojom patria:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu
- reeskont zmeniek
- lombard cenných papierov
- konverzie a swapy
- intervencie na devízovom trhu
Priame nástroje predstavujú adresné, prevažne selektívne a administratívne zásahy do ponuky peňazí cez reguláciu úverovej kapacity a likvidity obchodných bánk. Centrálne banky v trhových ekonomikách sa k nim uchyľujú zriedkavo, väčšinou na prechodnú dobu. Dôvodom na ich uplatnenie môže byť existenčné ohrozenie konkrétnej obchodnej banky napríklad v dôsledku riskantných úverových operácií.
K priamym nástrojom menovej politiky patria:
- úverové limity
- povinné vklady
- pravidlá likvidity
- odporúčania, výzvy, dohody.
Uvedené členenie nie je úplne jednoznačné. Povaha nástrojov je v niektorých prípadoch závislá od spôsobu ich uplatňovania, ako aj od osobitosti ekonomického prostredia, v ktorom sa použijú.
Diskontná sadzba
Diskontná sadzba je v podstate úrokovou sadzbou, za ktorú môžu obchodné banky čerpať od centrálnej banky úvery. Bola teda pomerne razantným nástrojom menovej politiky. Dnes ovplyvňuje diskontná sadzba cenu bankových zdrojov priamo väčšinou v malom rozsahu. Napríklad na Slovensku ju centrálna banka uplatňuje pri reeskonte poľnohospodárskych zmeniek a eskonte zmeniek. Ich celkový objem je limitovaný. Vo väčšom rozsahu sa diskontná sadzba premieta do ceny bankových zdrojov nepriamo. Je základnou sadzbou, akýmsi vodítkom, od ktorého sú odvodené mnohé ďalšie úrokové sadzby. Spravidla sa nepoužíva samotná diskontná sadzba, ale sadzba zvýšená o určité percento, prípadne vynásobená stanoveným koeficientom.