Seminárna práca: Žiarlivosť a rivalita

Danielle Dalloz
Žiarlivosť a rivalita
Čo je žiarlivosť? Bossuet ju definuje ako ,,neopätovanú lásku“. Veď čo prirodzenejšieho ako lásku môže malé dieťa cítiť ku svojím rodičom? Čo je pre neho viac skľučujúce než obavy, že sa o túto lásku musí s niekým deliť? Je pochopiteľný strach dieťaťa, že po narodení súrodenca ho budú mať rodičia menej radi. Takéto pocity sú zákonité.
Žiarliť nie je ani dobré, ani zlé. Nepotlačovať žiarlivosť znamená prekonať ju. Stretnutie dieťaťa so žiarlivosťou je veľká skúsenosť, skúška, ktorou musí prejsť. Pokiaľ túto etapu zdolá človek v detstve zle alebo ňou neprejde vôbec, žiarlivosť ho môže sprevádzať a obťažovať po celý život. V dospelosti sa môže dokonca prejaviť vo forme akéhosi celkového odmietania druhých a to sa niekedy objaví i v banálnom každodennom kontakte. Žiarlivý človek napríklad miesto toho, aby počúval, čo druhý hovorí, dotyčného preruší, ujme sa slova a všetko si vztiahne na seba. Žiarlivý človek nič nepočuje, nič nevidí z toho, čo prichádza od tých druhých a obmedzuje svoj život len na to, čo si predstavuje on sám. Ak chcú rodičia svojich potomkov tohto trápenia ušetriť, je potrebné sa pred žiarlivosťou neuhýbať a nechať deti, aby ju mohli bez akéhokoľvek morálneho odsudzovania vyjadriť.