Seminárna práca: Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a jeho úlohy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:86,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Akadémia Policajného zboru v Bratislave
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:Dejiny štátu a práva
- Autor:Dodes1903
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:9 strán
- Zobrazené:2 655 x
- Stiahnuté:23 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:37295
- Posledna úprava:10.04.2011
Úvod
Koniec prvej svetovej vojny sa niesol v znamení porážky Ústredných mocností. Po nevydarených nemeckých a rakúsko-uhorských vojenských operáciách v lete 1918 požiadali Ústredné mocnosti Dohodu začiatkom októbra o prímerie. Rakúsko-uhorský panovník sa pokúsil ešte zabrániť rozpadu monarchie, ale jeho snaha bola márna. Národy Rakúsko-Uhorska sa už nechceli uspokojiť s čiastkovým riešením. Aj domáci českí a slovenskí politici odmietali ústupky a čakali na vhodný okamih, aby mohli otvorene vyhlásiť česko-slovenský štát. Rakúsko-uhorská vláda prijala 27. októbra kapitulačné podmienky dohodových mocností...
Ešte aj niekoľko mesiacov po skončení prvej svetovej vojny vládli na území Slovenska zmätok a neistota. Vojaci, ktorí prichádzali z frontu, rabovali obchody a krčmy. Pridávali sa k nim aj ľudia vítajúci koniec vojny. Preto museli občania vytvárať miestne národné rady a gardy, ktoré chránili životy a majetky. Ľudia nevedeli, kto je vlastne skutočným správcom Slovenska. Dalo by sa konštatovať, že na Slovensku existovala trojaká moc...
Záver
Nemožno pochybovať o tom, že Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska splnilo v histórii Slovenska svoju úlohu. Malo veľký podiel na poslovenčovaní Slovenska, staralo sa o konsolidáciu pomerov po prvej svetovej vojne. I napriek tomu, sa krátko po jeho vzniku začali objavovať v súvislosti s jeho existenciou kritické hlasy. Ako prvý začal vystupovať proti jeho postupom Andrej Hlinka, ktorý označil jeho pôsobenie za autoritatívne a kritizoval i skutočnosť, že sa nestará o potreby slovenských katolíkov, ktorí predstavovali väčšinu národa...
Koniec prvej svetovej vojny sa niesol v znamení porážky Ústredných mocností. Po nevydarených nemeckých a rakúsko-uhorských vojenských operáciách v lete 1918 požiadali Ústredné mocnosti Dohodu začiatkom októbra o prímerie. Rakúsko-uhorský panovník sa pokúsil ešte zabrániť rozpadu monarchie, ale jeho snaha bola márna. Národy Rakúsko-Uhorska sa už nechceli uspokojiť s čiastkovým riešením. Aj domáci českí a slovenskí politici odmietali ústupky a čakali na vhodný okamih, aby mohli otvorene vyhlásiť česko-slovenský štát. Rakúsko-uhorská vláda prijala 27. októbra kapitulačné podmienky dohodových mocností...
Ešte aj niekoľko mesiacov po skončení prvej svetovej vojny vládli na území Slovenska zmätok a neistota. Vojaci, ktorí prichádzali z frontu, rabovali obchody a krčmy. Pridávali sa k nim aj ľudia vítajúci koniec vojny. Preto museli občania vytvárať miestne národné rady a gardy, ktoré chránili životy a majetky. Ľudia nevedeli, kto je vlastne skutočným správcom Slovenska. Dalo by sa konštatovať, že na Slovensku existovala trojaká moc...
Záver
Nemožno pochybovať o tom, že Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska splnilo v histórii Slovenska svoju úlohu. Malo veľký podiel na poslovenčovaní Slovenska, staralo sa o konsolidáciu pomerov po prvej svetovej vojne. I napriek tomu, sa krátko po jeho vzniku začali objavovať v súvislosti s jeho existenciou kritické hlasy. Ako prvý začal vystupovať proti jeho postupom Andrej Hlinka, ktorý označil jeho pôsobenie za autoritatívne a kritizoval i skutočnosť, že sa nestará o potreby slovenských katolíkov, ktorí predstavovali väčšinu národa...