Prednášky: Európsky pravek
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:92,4 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:Európsky pravek
- Autor:veronika1405
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:19 strán
- Zobrazené:2 721 x
- Stiahnuté:19 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:38319
- Posledna úprava:09.11.2011
PRAVEK
- najdlhšie obdobie ľudských dejín; zahŕňa 99,5% celkovej existencie ľudstva.
- nevyskytujú sa tu písomné pramenezákladným informačným zdrojom sú hmotné pramene = archeologické pramene, ktoré majú zásadnú výpovednú (informačnú) hodnotu.
- začína objavením sa rannej formy rodu homo (3. mil – 2 500 000 r. pnl.)- vo vých. Afrike sa forma hominidov vyčleňuje zo živočíšnej ríše: -majú schopnosť vyrábať funkčné nástroje- predmety, na základe ktorých uloženia vo vrstvách určujeme hranice praveku.
- končí (mal by) objavením písomných prameňov, ktoré súvisí so vznikom prvých štátnych útvarov v oblasti Egypta a Mezopotámie (2. pol. 4.tisícročia pnl.)→starovek = včasnohistorické dejiny (protohistória). V iných oblastiach sveta (napr. stredná Európa) je predel medzi prehistóriou a protohistóriou približne okolo r.400 pnl. – 400 r. nl. (toto obdobie zahŕňa v sebe dobu laténsku + dobu rímsku + dobu slovanskú, pretože aj tu sa vyskytovali hmotné pramene).
ARCHEOLÓGIA
- samostatná veda; nie je viazaná na predel medzi prehistóriou a protohistóriou, pretože sa sústreďuje aj na hmotné pramene ich výhody: - objektivita a nie sú tendenčné. Písomné pramene sa totiž vyznačujú skresľovaním, zamlčaním a nepresnosťou údajov („Dejiny vždy píšu víťazi.“)
-industriálna archeológia- (19.stor.)- skúma typy ľudských sídel (okrajové, satelitné časti miest, robotnícke komunity a iné spoločenské triedy).
Základné motívy záujmu o pravek :
1.) gnozeologický- snaha postihnúť zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý nie je chaotickým sledom dejinných udalostí, ale má svoju logiku vzniká tu vzťah medzi materiálnym a duchovným svetom.
2.) dôležitosť- v praveku (počas neho sa vystriedalo 6 000 ľudských generácií) došlo ku mnohým významným udalostiam a procesom:
a) antropogenéza- súvisí s ňou vznik práce, myslenia, jazyka ako komunikačného prostriedku, vznik oblasti duchovného života.
b)formovanie foriem hospodárstva – v staršej a strednej dobe kamennej to bola koristnícka forma hosp., ktorá v sebe zahrňovala zber a lov (dominantná je však rastlinná potrava) a bola neproduktívna. – pred 10 000 r. pnl. v oblasti Blízkeho Východu, Anatólie a Mezopotámie vznikla progresívna forma hosp.: -model fungovania spoločnosti založený na chovateľstve a poľnohospodárstve →človek sa intenzívnejšie venuje ďalším aktivitám vznikajú remeslá.
c)počiatky etnogenézy - procesy, ktoré vyústili do formovania základných etnických skupín. Poznanie týchto procesov môže vytvoriť bariéru voči explózii nacionalizmu, fašizmu a rasizmu (v minulosti zneužívanie archeologických nálezov pre politické a nacionálne účely, napr.: vytvorenie Árijská ríša Hitlerom; ZSSR- pravlasť všetkých slovanských kmeňov).
Ak dôjde k chybe v interpretácii archeologického nálezu, je to chyba archeológa (zlé časové zaradenie, určenie účelu...). Na základe hmotných prameňov môžeme rekonštruovať (za pomoci pomocných vied historických) prejavy duchovna, ale nevieme rekonštruovať konkrétne obrady, rituály.
- „Zbavte národ minulosti, zbavíte ho aj budúcnosti.“
...
Stredný neolit (5 300 -4 800 pnl.):
-vých.SR: -obidva okruhy= BUKOVOHORSKÁ K.(BK)- kvalitná tenkostenná keramika zdobená rytou výzdobou, ktorá je vyplňovaná farbou (červenou, bielou žltou)→tzv. inkrustácia; vrcholí spracovávanie obsidiánu a kostenej industrie. Lok.: -Domica, Silická ľadnica, Kopčany, Šarišské Michaľany. Stupne BK rozoznal Ján Likarduš výskumom v jask. Domica: A- najstarší→ AB- predklasický→ B- klasický→ C –pozdný
V klasickom stupni BK (B) vrcholí výzdoba keramiky, ktorá je doslova preplnená ryhami, oblúky naberajú tendenciu zahrotenia línií. Zánik BK bol veľmi náhly (nepoznáme skutočné príčiny, ale jestvuje mnoho teórií).
- najdlhšie obdobie ľudských dejín; zahŕňa 99,5% celkovej existencie ľudstva.
- nevyskytujú sa tu písomné pramenezákladným informačným zdrojom sú hmotné pramene = archeologické pramene, ktoré majú zásadnú výpovednú (informačnú) hodnotu.
- začína objavením sa rannej formy rodu homo (3. mil – 2 500 000 r. pnl.)- vo vých. Afrike sa forma hominidov vyčleňuje zo živočíšnej ríše: -majú schopnosť vyrábať funkčné nástroje- predmety, na základe ktorých uloženia vo vrstvách určujeme hranice praveku.
- končí (mal by) objavením písomných prameňov, ktoré súvisí so vznikom prvých štátnych útvarov v oblasti Egypta a Mezopotámie (2. pol. 4.tisícročia pnl.)→starovek = včasnohistorické dejiny (protohistória). V iných oblastiach sveta (napr. stredná Európa) je predel medzi prehistóriou a protohistóriou približne okolo r.400 pnl. – 400 r. nl. (toto obdobie zahŕňa v sebe dobu laténsku + dobu rímsku + dobu slovanskú, pretože aj tu sa vyskytovali hmotné pramene).
ARCHEOLÓGIA
- samostatná veda; nie je viazaná na predel medzi prehistóriou a protohistóriou, pretože sa sústreďuje aj na hmotné pramene ich výhody: - objektivita a nie sú tendenčné. Písomné pramene sa totiž vyznačujú skresľovaním, zamlčaním a nepresnosťou údajov („Dejiny vždy píšu víťazi.“)
-industriálna archeológia- (19.stor.)- skúma typy ľudských sídel (okrajové, satelitné časti miest, robotnícke komunity a iné spoločenské triedy).
Základné motívy záujmu o pravek :
1.) gnozeologický- snaha postihnúť zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý nie je chaotickým sledom dejinných udalostí, ale má svoju logiku vzniká tu vzťah medzi materiálnym a duchovným svetom.
2.) dôležitosť- v praveku (počas neho sa vystriedalo 6 000 ľudských generácií) došlo ku mnohým významným udalostiam a procesom:
a) antropogenéza- súvisí s ňou vznik práce, myslenia, jazyka ako komunikačného prostriedku, vznik oblasti duchovného života.
b)formovanie foriem hospodárstva – v staršej a strednej dobe kamennej to bola koristnícka forma hosp., ktorá v sebe zahrňovala zber a lov (dominantná je však rastlinná potrava) a bola neproduktívna. – pred 10 000 r. pnl. v oblasti Blízkeho Východu, Anatólie a Mezopotámie vznikla progresívna forma hosp.: -model fungovania spoločnosti založený na chovateľstve a poľnohospodárstve →človek sa intenzívnejšie venuje ďalším aktivitám vznikajú remeslá.
c)počiatky etnogenézy - procesy, ktoré vyústili do formovania základných etnických skupín. Poznanie týchto procesov môže vytvoriť bariéru voči explózii nacionalizmu, fašizmu a rasizmu (v minulosti zneužívanie archeologických nálezov pre politické a nacionálne účely, napr.: vytvorenie Árijská ríša Hitlerom; ZSSR- pravlasť všetkých slovanských kmeňov).
Ak dôjde k chybe v interpretácii archeologického nálezu, je to chyba archeológa (zlé časové zaradenie, určenie účelu...). Na základe hmotných prameňov môžeme rekonštruovať (za pomoci pomocných vied historických) prejavy duchovna, ale nevieme rekonštruovať konkrétne obrady, rituály.
- „Zbavte národ minulosti, zbavíte ho aj budúcnosti.“
...
Stredný neolit (5 300 -4 800 pnl.):
-vých.SR: -obidva okruhy= BUKOVOHORSKÁ K.(BK)- kvalitná tenkostenná keramika zdobená rytou výzdobou, ktorá je vyplňovaná farbou (červenou, bielou žltou)→tzv. inkrustácia; vrcholí spracovávanie obsidiánu a kostenej industrie. Lok.: -Domica, Silická ľadnica, Kopčany, Šarišské Michaľany. Stupne BK rozoznal Ján Likarduš výskumom v jask. Domica: A- najstarší→ AB- predklasický→ B- klasický→ C –pozdný
V klasickom stupni BK (B) vrcholí výzdoba keramiky, ktorá je doslova preplnená ryhami, oblúky naberajú tendenciu zahrotenia línií. Zánik BK bol veľmi náhly (nepoznáme skutočné príčiny, ale jestvuje mnoho teórií).