Seminárna práca: Hendikepovaný človek s spoločnosti

ÚVOD
Každý deň okolo seba stretávame hendikepovaných ľudí, či to už v meste, v nemocniciach, v autobusoch.... hoci sú iní, sú to tiež ľudia a nie sú o nič menej, ako my, zdraví. Neraz vidím, ako sa tí zdraví za nimi obzerajú, akosi pohŕdavo pozerajú, nimi úplne opovrhujú, akoby ani neboli. Prečo je to tak? Veď aj oni sú ako my, aj oni sú ľudia, ktorí chcú naplno žiť svoj život, no nebolo im to dovolené až v takej miere, ako nám. A preto by sme nemali nimi opovrhovať, ale radšej im pomáhať, aby ich život bol čím krajší, pestrejší, plnohodnotnejší... Tak isto majú city, priania, chcú poznať, čo je to láska a majú na to rovnaké právo, ako my. Často majú problémy dostať sa tam, kde potrebujú a ak s nimi nie je nejaký príbuzný, alebo ak nejde náhodou okolo nejaký obetavý človek, ktorý by im rád pomohol, tak sa tam nedostanú. My zdraví sa často tvárime, že ich nevidíme, či možno, že nemáme práve na nich čas. Ale k takýmto ľuďom sa však môžeme aj keď nechtiac zaradiť aj my. Stačí malá chvíľka nepozornosti, nejaká nehoda alebo choroba a aj my sa ocitneme na tej istej vlne, ako oni, aj my budeme očakávať pomoc od iných. Možno až vtedy by sme si uvedomili, akú hodnotu má hoci len milý úsmev, pekné slovo, či podanie pomocnej ruky v ťažkej situácii.