Seminárna práca: Axiológia existencializmu
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,0 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Fakulta humanitných a prírodných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Etika
- Predmet:Axiológia
- Autor:PeterMaljus
- Rozsah A4:18 strán
- Zobrazené:1 375 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:38793
- Posledna úprava:26.11.2011
Axiológia existencializmu
Axiológia je teória hodnotenia a hodnôt. Hodnota – ako subjektívno – objektívny jav - predstavuje všetko, čo nám prináša uspokojenie, čo uspokojuje naše potreby. Či ide o subjektivitu alebo objektivitu posudzujeme z hľadiska zdroja hodnotiaceho procesu. S tým súvisí aj otázka ich relatívnej alebo absolútnej platnosti.
Hodnota predmetu je podmienená jeho subjektívnymi kvalitami a kvalitami hodnotiaceho subjektu. Teda podstata hodnoty nie je v kvalite predmetu ale vo vzťahu tohto predmetu a hodnotiaceho subjektu. Hodnota, chápaná ako vzťah, nie nedefinovateľným pojmom.
Prehodnocovanie všetkých hodnôt: Friedrich Nietzsche
Existencializmus, teda filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920-1960), ktorý nadviazal o. i. na myslenie B. Pascala, S. Kierkegaarda, Unamuna, Dostojevského, Nietzscheho a Husserla...
Axiológia je teória hodnotenia a hodnôt. Hodnota – ako subjektívno – objektívny jav - predstavuje všetko, čo nám prináša uspokojenie, čo uspokojuje naše potreby. Či ide o subjektivitu alebo objektivitu posudzujeme z hľadiska zdroja hodnotiaceho procesu. S tým súvisí aj otázka ich relatívnej alebo absolútnej platnosti.
Hodnota predmetu je podmienená jeho subjektívnymi kvalitami a kvalitami hodnotiaceho subjektu. Teda podstata hodnoty nie je v kvalite predmetu ale vo vzťahu tohto predmetu a hodnotiaceho subjektu. Hodnota, chápaná ako vzťah, nie nedefinovateľným pojmom.
Prehodnocovanie všetkých hodnôt: Friedrich Nietzsche
Existencializmus, teda filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920-1960), ktorý nadviazal o. i. na myslenie B. Pascala, S. Kierkegaarda, Unamuna, Dostojevského, Nietzscheho a Husserla...