Skriptá: Fyziológia pre nelekárske odbory
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:89,5 %
- Typ:Skriptá
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta zdravotníctva
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Biológia
- Predmet:Fyziológia človeka
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:30 strán
- Zobrazené:3 769 x
- Stiahnuté:134 x
- Veľkosť:0,6 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:3982
- Posledna úprava:20.07.2017
Úvod a história
Existencia cicavčej bunky, tkaniva orgánu a tým i celého organizmu je predovšetkým charakterizovaná tzv. stabilitou vnútorného prostredia, prísunom živín a kyslíka a odvádzaním katabolitov (vrátane CO2). Stabilitu vnútorného prostredia (homeostázu) charakterizoval Claude Bernard v 19. storočí ako stabilitu dôležitých parametrov - pH, teplota, osmolarita, izovolémia, ale tiež stabilita pO2, pCO2 a hladiny energetických substrátov - napr. glukózy. Čím je organizmus dokonalejší, tým je stabilita vnútorného prostredia viac kontrolovaná a regulovaná. Vnútorné prostredie zahrňuje tiež prísun informačných molekúl - napríklad hormónov.
Každá bunka v ľudskom tele je „obtekaná“ tzv. intersticiálnou tekutinou (tkanivový mok) prinášajúcou uvedené živiny a udržujúcou uvedenú stabilitu vnútorného prostredia. Vysoká stabilita širokého spektra komponentov vnútorného prostredia je conditio sinequa non pre dobrú funkciu organizmu ako celku.
Existencia cicavčej bunky, tkaniva orgánu a tým i celého organizmu je predovšetkým charakterizovaná tzv. stabilitou vnútorného prostredia, prísunom živín a kyslíka a odvádzaním katabolitov (vrátane CO2). Stabilitu vnútorného prostredia (homeostázu) charakterizoval Claude Bernard v 19. storočí ako stabilitu dôležitých parametrov - pH, teplota, osmolarita, izovolémia, ale tiež stabilita pO2, pCO2 a hladiny energetických substrátov - napr. glukózy. Čím je organizmus dokonalejší, tým je stabilita vnútorného prostredia viac kontrolovaná a regulovaná. Vnútorné prostredie zahrňuje tiež prísun informačných molekúl - napríklad hormónov.
Každá bunka v ľudskom tele je „obtekaná“ tzv. intersticiálnou tekutinou (tkanivový mok) prinášajúcou uvedené živiny a udržujúcou uvedenú stabilitu vnútorného prostredia. Vysoká stabilita širokého spektra komponentov vnútorného prostredia je conditio sinequa non pre dobrú funkciu organizmu ako celku.