Semestrálna práca: Baníctvo v obci Ľubietová
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,9 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií
- Kategória:Technika
- Podkategória:Baníctvo
- Predmet:História baníctva
- Študijný program:Geoturizmus
- Autor:xiaaraa
- Rozsah A4:14 strán
- Zobrazené:1 637 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:8,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:40108
- Posledna úprava:03.05.2012
1 História obce Ľubietová
Banská osada Ľubietová (obr. 1) vznikla pozdĺž potoka Ľubietovej, o ktorom máme najstaršiu zachovanú zmienku v privilégiu Slovenskej Ľupče z r. 1340, kde sa pri metácii ľupčianskeho chotára spomína "aqua Lybtina". Podľa názvu tohto potoka bola pomenovaná aj osada pri ňom vzniknutá, ktorej počiatky a najstaršie dejiny pre nedostatok písomných dokladov nepoznáme. Kachelmann síce tvrdí, že už v XIII. storočí existovalo baníctvo v chotári Ľubietovej, ale jeho tvrdenie môžeme považovať len za hypotézu. Jedno je isté, že dávno jestvujúcu a známu banskú osadu Ľubietovú ("villam Lwbete"), ktorá sa potom zásluhou baníckej skúsenosti a podnikavosti nemeckých kolonistov hospodársky povzniesla, povýšil r. 1379 kráľ Ľudovít patentnou listinou na slobodné banské mesto. Povýšenie r. 1380 znova potvrdil a r. 1382 vydal o tom listinu vo forme privilégia.
Najstarší listinne zachovaný názov osady Ľubietovej, ("Lwbeta, Lwbetha“), ako aj ešte starší názov potoka "aqua Lybtina" je bezpochyby slovanského pôvodu. Teda Slovania pred nemeckou kolonizáciou sa na tom území venovali baníctvu, v ktorom nemeckí kolonisti pokračovali a ho zveľadili. Slovania ešte pred nemeckou kolonizáciou pomenovali svoju banskú osadu podľa mena už im známeho potoka Ľubietovej, v ktorom pravdepodobne začali ťažiť zlato ryžovaním. Podobne vznikli názvy aj iných banských osád na strednom Slovensku, ktoré boli potom povýšené na slobodné banské mestá. Preto pokusy vyložiť vznik názvu ...
Banská osada Ľubietová (obr. 1) vznikla pozdĺž potoka Ľubietovej, o ktorom máme najstaršiu zachovanú zmienku v privilégiu Slovenskej Ľupče z r. 1340, kde sa pri metácii ľupčianskeho chotára spomína "aqua Lybtina". Podľa názvu tohto potoka bola pomenovaná aj osada pri ňom vzniknutá, ktorej počiatky a najstaršie dejiny pre nedostatok písomných dokladov nepoznáme. Kachelmann síce tvrdí, že už v XIII. storočí existovalo baníctvo v chotári Ľubietovej, ale jeho tvrdenie môžeme považovať len za hypotézu. Jedno je isté, že dávno jestvujúcu a známu banskú osadu Ľubietovú ("villam Lwbete"), ktorá sa potom zásluhou baníckej skúsenosti a podnikavosti nemeckých kolonistov hospodársky povzniesla, povýšil r. 1379 kráľ Ľudovít patentnou listinou na slobodné banské mesto. Povýšenie r. 1380 znova potvrdil a r. 1382 vydal o tom listinu vo forme privilégia.
Najstarší listinne zachovaný názov osady Ľubietovej, ("Lwbeta, Lwbetha“), ako aj ešte starší názov potoka "aqua Lybtina" je bezpochyby slovanského pôvodu. Teda Slovania pred nemeckou kolonizáciou sa na tom území venovali baníctvu, v ktorom nemeckí kolonisti pokračovali a ho zveľadili. Slovania ešte pred nemeckou kolonizáciou pomenovali svoju banskú osadu podľa mena už im známeho potoka Ľubietovej, v ktorom pravdepodobne začali ťažiť zlato ryžovaním. Podobne vznikli názvy aj iných banských osád na strednom Slovensku, ktoré boli potom povýšené na slobodné banské mestá. Preto pokusy vyložiť vznik názvu ...