Štátnicové otázky: Náuka o spoločnosti - vypracované štátnicové otázky
Zobraziť detaily | Obľúbený
1. Počiatok a rozvrh predsokratovského myslenia
a) Iónske myslenie
b) Elejská škola
c) Poeleátske myslenie a atomistika
Charakter rannej gréckej filozofie
• 6. stor. p.n.l. – rozpadla sa rodová spoločnosť, Gréci držali v rukách svetové dejiny, ovládli Stredomorie, mali početné kolónie – územie malej Ázie, juh Talianska, Sicília, Alexandria, založili prvé mestské školy – polis, obchodovali s Orientom, čo ich obohatilo, priviezli si mnohé vedomosti, vymoženosti (mince), námorníci a obchodníci sú prví, ktorí začínajú rozmýšľať novým spôsobom
• spoločenská diferenciácia – rozvoj otrokárstva
• rozvoj obchodu a finančníctva
• oslobodená od náboženských predstáv
• obsahuje prvky mytológie – najdokonalejší spôsob myslenia v tej dobe
• rozvíja sa ďaleko od Atén, v kolonizačných oblastiach
• sústreďuje sa na prírodné otázky – vznik sveta, usporiadanie vesmíru,...
• zahŕňa myslenie: miléťanov, Pytagora, eleatov, poeleatských prírodných filozofov, atomistov
...
2. Filozofia klasického obdobia
a) Sokrates a sokratovské školy
b) Platónova filozofia
c) Aristotelova fyzika, metafyzika a etika
Obdobie 5. až 4. Storočia pred. N. l. sa všeobecne označuje za obdobie veľkého rozmachu gréckych miest v oblasti kultúry, politiky i hospodárstva. Dominantné postavenie zaujali hlavne Atény svojimi vojenskými úspechmi, obchodnými aktivitami i celkovým rozmachom umenia, filozofie a antickej demokracie. V tomto období pôsobili významní filozofi: Sokrates, ktorý bol učiteľom Platóna a ten bol zasa učiteľom Aristotela.
SOKRATES
• Sokrates vyučoval metódou rozhovoru . východiskom, témou rozhovoru boli normatívne pojmy, ako spravodlivosť, udatnosť, cnosť. Účastník rozhovoru si bol spočiatku istý, že vie pojmy vysvetliť. V priebehu dialógu zisťoval, že vlastne nevie podať ich vysvetlenie. Toto vedenie o ,,nevedení“ však znamená nadobudnutie poznania, ktoré človeka núti znovu sa pýtať. Ak sa v rozhovore ukáže, že spoločník je bezradný a jeho vedenie otrasené, usiluje sa Sokrates spolu s ním dospieť k pravde. Túto metódu postupu – sokratovskú metódu dialógu – sám Sokrates nazval babickým umením, resp. pôrodníckym umením – maieutikou. Napríklad otázkou Čo je cnosť? Nechce zistiť či vymenovať, aké cnosti jestvujú, ale zistiť, či cnosť v skutočnosti existuje. Prostredníctvom indukcie odhaľuje podstaty a definuje ich.
Sokratova metóda rozhovoru pozostáva z dvoch fáz:
1. fáza je negatívna, založená na irónií – vyúsťuje do sebakritiky, prípravy žiakov na hľadanie, čo ešte nevedia
2. fáza je pozitívna, založená na hľadaní čoraz jasnejších pojmov toho, čo je dobré, spravodlivé, čestné
...
a) Iónske myslenie
b) Elejská škola
c) Poeleátske myslenie a atomistika
Charakter rannej gréckej filozofie
• 6. stor. p.n.l. – rozpadla sa rodová spoločnosť, Gréci držali v rukách svetové dejiny, ovládli Stredomorie, mali početné kolónie – územie malej Ázie, juh Talianska, Sicília, Alexandria, založili prvé mestské školy – polis, obchodovali s Orientom, čo ich obohatilo, priviezli si mnohé vedomosti, vymoženosti (mince), námorníci a obchodníci sú prví, ktorí začínajú rozmýšľať novým spôsobom
• spoločenská diferenciácia – rozvoj otrokárstva
• rozvoj obchodu a finančníctva
• oslobodená od náboženských predstáv
• obsahuje prvky mytológie – najdokonalejší spôsob myslenia v tej dobe
• rozvíja sa ďaleko od Atén, v kolonizačných oblastiach
• sústreďuje sa na prírodné otázky – vznik sveta, usporiadanie vesmíru,...
• zahŕňa myslenie: miléťanov, Pytagora, eleatov, poeleatských prírodných filozofov, atomistov
...
2. Filozofia klasického obdobia
a) Sokrates a sokratovské školy
b) Platónova filozofia
c) Aristotelova fyzika, metafyzika a etika
Obdobie 5. až 4. Storočia pred. N. l. sa všeobecne označuje za obdobie veľkého rozmachu gréckych miest v oblasti kultúry, politiky i hospodárstva. Dominantné postavenie zaujali hlavne Atény svojimi vojenskými úspechmi, obchodnými aktivitami i celkovým rozmachom umenia, filozofie a antickej demokracie. V tomto období pôsobili významní filozofi: Sokrates, ktorý bol učiteľom Platóna a ten bol zasa učiteľom Aristotela.
SOKRATES
• Sokrates vyučoval metódou rozhovoru . východiskom, témou rozhovoru boli normatívne pojmy, ako spravodlivosť, udatnosť, cnosť. Účastník rozhovoru si bol spočiatku istý, že vie pojmy vysvetliť. V priebehu dialógu zisťoval, že vlastne nevie podať ich vysvetlenie. Toto vedenie o ,,nevedení“ však znamená nadobudnutie poznania, ktoré človeka núti znovu sa pýtať. Ak sa v rozhovore ukáže, že spoločník je bezradný a jeho vedenie otrasené, usiluje sa Sokrates spolu s ním dospieť k pravde. Túto metódu postupu – sokratovskú metódu dialógu – sám Sokrates nazval babickým umením, resp. pôrodníckym umením – maieutikou. Napríklad otázkou Čo je cnosť? Nechce zistiť či vymenovať, aké cnosti jestvujú, ale zistiť, či cnosť v skutočnosti existuje. Prostredníctvom indukcie odhaľuje podstaty a definuje ich.
Sokratova metóda rozhovoru pozostáva z dvoch fáz:
1. fáza je negatívna, založená na irónií – vyúsťuje do sebakritiky, prípravy žiakov na hľadanie, čo ešte nevedia
2. fáza je pozitívna, založená na hľadaní čoraz jasnejších pojmov toho, čo je dobré, spravodlivé, čestné
...