Štátnicové otázky: Medzinárodné právo verejné štátnicové otázky
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:91,4 %
- Typ:Štátnicové otázky
- Univerzita:Vysoká škola v Sládkovičove
- Fakulta:Fakulta práva Janka Jesenského
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Medzinárodné právo verejné
- Autor:peter.rosiar
- Ročník:5. ročník
- Rozsah A4:29 strán
- Zobrazené:2 041 x
- Stiahnuté:36 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:40562
- Posledna úprava:19.08.2012
Vypracované štátnicové otázky z predmetu Medzinárodné právo verejné na Vysokej škole v Sládkovičove - Fakulta práva Janka Jesenského.
1. Pojem, predmet a osobitosti medzinárodného práva
Pojem - ucelený rozvíjajúci sa súbor pr. pravidiel, kt. upravujú vzťahy medzi subjektami MP predovšetkým medzi suverénnymi štátmi. Názov „medzinárodné právo” nie je presný, pretože toto právo je právo medzi štátmi a nie medzi národmi. Jeho názov pochádza z latinského „ius gentium” (právo národov.
MPV = súhrn pr. noriem, kt. upravujú vzťahy medzi subjektmi MP pričom tieto subjekty ich prijímajú, riadia sa nimi a v príp., žeby ich niekto nedodržiaval ho sankcionujú.
Predmet - sú tie politické, hospodárske, obchodné, vedecko-technické, kultúrne a iné vzťahy medzi štátmi, kt. sú regulované záväznými záväznými pravidlami MP
Medzinárodné spoločenstvo je predovšetkým spoločenstvom štátov a vo vzťahoch zvrchovanej rovnosti medzi nimi právo vnútroštátneho typu jednoducho pôsobiť nemôže. Je relatívne ”mladé právo”. Moderné štáty sa začali utvárať začiatkom 16. storočia, vzťahy suverenity medzi nimi sa uplatnili až v 2. pol. 17. storočia.
...
2. Pramene medzinárodného práva
1. Základné:
a) Obyčaj - určité pravidlo správania sa, kt. je dlhodobo používané, štáty ho považujú za záväzné a vynútiteľné. Prevažná časť pravidiel bola obsiahnutá v obyčajoch. Sú ústne na pri ich výklade môže nastať množstvo problémov. Postupne dochádzalo ku kodifikácie, v rámci kt. sa tieto obyčajové pravidlá jednak zoradili a doplnili, aby boli kompaktnejšie a účinnejšie. Výsledkom kodifikácie je sústredenie do Medzinárodnej zmluvy, takto bolo kodifikované diplomatické právo, konzulárne, právo ozbrojeného konfliktu, morské právo, kozmické právo..
b) Medzinárodná zmluva - dohoda medzi 2 al. viac. subjektmi, kt. má za následok vznik, zmenu, al. zánik p. a p. alebo záväzkov.Môžu byť jednostranné, viacstranné. Významnejšie sú tie mnohostranné, kt. obsahujú dispozitívne al. kogentné pravidlá správania.Zmluva o morskom práve upravuje činnosť na mori a platí medzi všetkými štátmi, prímorskými aj vnútrozemskými...
1. Pojem, predmet a osobitosti medzinárodného práva
Pojem - ucelený rozvíjajúci sa súbor pr. pravidiel, kt. upravujú vzťahy medzi subjektami MP predovšetkým medzi suverénnymi štátmi. Názov „medzinárodné právo” nie je presný, pretože toto právo je právo medzi štátmi a nie medzi národmi. Jeho názov pochádza z latinského „ius gentium” (právo národov.
MPV = súhrn pr. noriem, kt. upravujú vzťahy medzi subjektmi MP pričom tieto subjekty ich prijímajú, riadia sa nimi a v príp., žeby ich niekto nedodržiaval ho sankcionujú.
Predmet - sú tie politické, hospodárske, obchodné, vedecko-technické, kultúrne a iné vzťahy medzi štátmi, kt. sú regulované záväznými záväznými pravidlami MP
Medzinárodné spoločenstvo je predovšetkým spoločenstvom štátov a vo vzťahoch zvrchovanej rovnosti medzi nimi právo vnútroštátneho typu jednoducho pôsobiť nemôže. Je relatívne ”mladé právo”. Moderné štáty sa začali utvárať začiatkom 16. storočia, vzťahy suverenity medzi nimi sa uplatnili až v 2. pol. 17. storočia.
...
2. Pramene medzinárodného práva
1. Základné:
a) Obyčaj - určité pravidlo správania sa, kt. je dlhodobo používané, štáty ho považujú za záväzné a vynútiteľné. Prevažná časť pravidiel bola obsiahnutá v obyčajoch. Sú ústne na pri ich výklade môže nastať množstvo problémov. Postupne dochádzalo ku kodifikácie, v rámci kt. sa tieto obyčajové pravidlá jednak zoradili a doplnili, aby boli kompaktnejšie a účinnejšie. Výsledkom kodifikácie je sústredenie do Medzinárodnej zmluvy, takto bolo kodifikované diplomatické právo, konzulárne, právo ozbrojeného konfliktu, morské právo, kozmické právo..
b) Medzinárodná zmluva - dohoda medzi 2 al. viac. subjektmi, kt. má za následok vznik, zmenu, al. zánik p. a p. alebo záväzkov.Môžu byť jednostranné, viacstranné. Významnejšie sú tie mnohostranné, kt. obsahujú dispozitívne al. kogentné pravidlá správania.Zmluva o morskom práve upravuje činnosť na mori a platí medzi všetkými štátmi, prímorskými aj vnútrozemskými...