Bakalárska práca: Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti

Trestný čin je jav spoločnosťou nechcený, odsudzovaný, sankcionovaný, a predsa stále prítomný. Jeho dej sa uskutočňuje zákonite v reálnom čase a priestore. Je páchaný rôznymi osobami, trvá rôzne dlho, a odohráva sa na rôznych miestach. Jeho páchateľ sa na jeho spáchanie niekedy pripraví, inokedy koná z okamžitého pohnutia mysle, a niekedy ho spácha, hoci ho nezamýšľal a spáchať nechcel. Na druhej strane stojí záujem chránený Trestným zákonom, ktorý je trestným činom vždy ohrozený alebo porušený. To všetko, a ešte viac vytvára okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Niektoré z týchto okolnosti sú pre spoločnosť tak významné, že ich považuje za okolnosti, na ktoré je nevyhnutné osobitne prihliadať pri rozhodovaní o tom, ako bude páchateľ potrestaný. Tieto okolnosti sú v Trestnom zákone označené ako okolnosti poľahčujúce alebo priťažujúce. Spoločnosť navyše páchateľovi poskytuje tú výhodu, že po spáchaní trestného činu mu už nemôžu byť žiadne okolnosti, ktoré neboli prítomné do dokonania jeho trestného činu, pripísané ako okolnosti priťažujúce. To však neplatí pre okolnosti poľahčujúce, ktoré si môže páchateľ svojim konaním a správaním po čine vytvoriť. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti spoločne s ďalšími kritériami vždy nezanedbateľnou mierou vplývali na konečné rozhodnutie súdu pri určení druhu trestu a jeho výmery.
Po rekodifikácii trestných kódexov v Slovenskej republike s účinnosťou od 1. januára 2006 tieto okolnosti, ešte viac nabrali na význame, pretože zákonodarca v zák. č. 300/2005 Z. z., Trestnom zákone v deklarovanom záujme zrýchlenia a zefektívnenia trestného procesu upustil od dovtedy používaného príkladného uvedenia jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zaviedol ich taxatívny výpočet. Zároveň určil jednoznačné pravidlá ich použitia a vplyvu na konečné určenie trestnej sadzby.
Podnetom pre výber témy bola práve skutočnosť, že zmenou zákona sa okolnosti, ktoré boli dovtedy vymenúvané iba príkladom, stali okolnosťami priamo určujúcimi rozpätie trestnej sadzby v závislosti od ich pomeru v konkrétnom prípade. Pri takej významnej zmene spozornel iste každý orgán činný v trestnom konaní. Veď môcť na obvineného pôsobiť konkrétnymi ustanoveniami Trestného zákona, ktoré pre neho môžu znamenať garantované zmiernenie rozpätia pre výmeru trestu, bude v mnohých prípadoch prácu uľahčovať. Toto môže prispieť na zlepšenie komunikácie s podozrivými, obvinenými a v neposlednom rade aj s poškodenými a svedkami. Zároveň sa tým práca orgánov činných v trestnom konaní a súdov uľahčí, keďže budú na rozdiel od minulosti zisťovať presne špecifikovanú a uzatvorenú množinu týchto významných okolností.
Cieľom tejto bakalárskej práce bude urobiť akýsi exkurz do minulosti z hľadiska postupného vývoja poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to od roku 1950 až po súčasnosť. Poukázať na ich význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Popísať priebeh rekodifikácie Trestného zákona z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V krátkosti porovnať platnú úpravu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v Českej republike a na Slovensku. Ďalej popísať ich účinky na zníženie a zvýšenie hraníc trestnej sadzby a pritom vymedziť sféru ich vplyvu vo vzťahu k výmere trestu. Napokon jednotlivé poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, najmä rekodifikovaného Trestného zákona, pojmovo objasniť.