Registrácia | Prihlásiť

Vypracované otázky: Vypracované otázky zo Sociálnej psychológie

Skryť detaily | Obľúbený
Náhľady Náhľady
1. otázka: Historické zdroje vzniku sociálnej psychológie:
Platón: „sociometrický názor“ kde primárny faktor je spoločnosť, jednotlivec je jej zložkou a a vstupuje do nej len aby uspokojoval svoje potreby a dosiahol ciele.
Aristoteles: „individualistický“ centrálnym pojmom soc. vzťahov je jednotlivec. Je odkázaný na soc. prostredie, no členom sa stáva na základe vrodených daností.
Do 19. stor.: zdôrazňovanie biologickej pred sociálnou podstatou človeka. 2. pol. 19. stor.: orientácia na sociálnu bytosť, Darwinova evolučná teória - tak ako má biologicky adaptovaný jednotlivec lepšie šance prežiť, tak aj sociálne adaptovaný má väčšiu pravdepodobnosť adekvátneho pôsobenia v spoločnosti.
Racionalizmus: René Decartés, dualizmus - predstava, že človek je z 2 systémov: duševného a materiálneho. Činnosť tela a duše prebieha paralelne, no nezávislé a centrum je v mozgu.
Empirizmus a senzualizmus: Locke, tabula rasa, kt. sa zaplní z vnút. zdroja - z reflexie, ale hlavne z vonkajšieho zdroja - z empírie, t.j. zmyslového vnímania a takto človek spoznáva svet.
Mechanický materializmus: Mattrie, človek je stroj pracujúci na princípe mechaniky. Stroj uvádza človeka do pohybu. Myslenie je mozog a duša nerv. sústava...

2. otázka: Sociálna determinácia a sociálny kontext človeka:
Človek je biologická bytosť a aby sa stal sociálnou bytosťou potrebuje druhých ľudí. proces socializácie súvisí s procesom individualizácie. Predstavuje vývinový proces, v priebehu ktorého sa človek postupne stáva „sebou samým“. Rastie jeho vnútorná nezávislosť a centrálne miesto má „Ja“. Odlišuje sa telové Ja a sociálne Ja - vedomie sociálnej odlišnosti od iných jedincov. Základom vedomia ja je konfrontácia človeka s okolitým svetom. Ego je základný činiteľ duševného životy, je to sebaponímanie, vyvíja sa z Ja ako základ duševného života človeka. Základom je psychická rovnováha - ako výsledok pozitívneho hodnotenia seba samého aj od iných ľudí. 
Sociálne správanie nie je funkciou vonkajších udalostí, ale výsledok nazerania jednotlivca na tieto udalosti. Trvalejšie charakteristiky ľudí sa utvárajú pod vplyvom skúseností, odmien, trestov, na základe pozorovania správania iných ľudí. Rovnováhu medzi -vnútornými: motivácia, očakávania a vonkajšími: odmena a trest - determinantmi správania človeka udržiava model recipročný determinizmus.
Hodnotenie (0x):