Študijný materiál: Pedagogická diagnostika (stručne a jasne)

Základné otázky pedagogickej diagnostiky
Diagnostika a diagnostikovanie sú odborné výrazy používané v rôznych odvetviach. Ich základný význam je zistenie stavu, posúdenie úrovne, hodnotenie. Laik sa prvýkrát s týmto slovom stretáva v oblasti medicíny a je veľmi pravdepodobné, že tento termín sa neskôr objavil aj v iných odboroch a vedách (napr. biológia, technické oblasti – diagnostika materiálov alebo určitého zariadenia).
- spoločensko-vedná oblasť (pedagogika, psychológia)
- nepoužíva sa v práve, ekonomike, etnografii
Používa sa vo výchovno-vzdelávacom procese, škole, výchovných zariadeniach, vo výchove v rodine. Je nový názor, od r. 1969 – prvýkrát sa objavil, nemecký pedagóg a psychológ Klaver.
Vyčleňuje sa ako relatívne samostatná disciplína, má blízky vzťah aj k iným (napr. všeobecná pedagogika, didaktika, teória výchovy, filozofia výchovy)

Diagnostikovanie – súbor činností, ktoré prebiehajú pri určovaní diagnózy, počnúc zámerom niečo diagnostikovať a končiac vyslovením diagnostického nálezu, zhluk poznávania, ktoré vyúsťuje do určitého druhu objektívnych poznatkov o diagnostickom jave. Pedagogická diagnostika je zisťovanie, identifikovanie, charakterizovanie, hodnotenie úrovne rozvoja žiaka ako výsledku výchovno-vzdelávacieho procesu.
Pri diagnostikovaní zisťujeme aký je žiak v danom momente výchovy a vzdelávania, či jeho vlastnosti a stav rozvoja sú v súlade s našim očakávaním. Je to plánovitý proces, uskutočňuje sa systematicky a pravidelne, pretože učiteľ a ďalší aktéri (napr. poradca) potrebujú priebežne poznať stav rozvoja žiaka (študenta).
...