Semestrálna práca: Vývoj poľnohospodárstva na Slovensku
Zobraziť detaily | Obľúbený
Osídľovanie územia Slovenska obyvateľstvom
Nález v Devínskej Novej Vsi prispieva k poznaniu vývoja človeka na našom území. Do genézy človeka v Európe významne prispieva nález mozgov neandertálca z Gánoviec a telová časť lebky ženy nájdená pri bagrovaní v riečisku Váhu, ktorá zakončuje predpokladanú vývojovú líniu ľudstva Homo sapiens fossilis, východnej skupiny neandertálcov.
Náš predchodca žil v období od 80 000 – 8000 r. p. n. l. v epoche kultúr seletién périgordien, aurigenacien, ktoré sú všetky na území Slovenska odložené.
Výskyt predchodcu človeka na našom území v jednotlivých kultúrach paleolitu potvrdzuje, že Slovensko malo pre existenciu tu žijúcich pravekých populácií vhodnú klímu, dostatok zdrojov ťažiskovej mäsitej potravy, hojný výskyt doplnkovej rastlinnej potravy, dostatok surovín potrebných na výrobu existenčne nutných nástrojov a náradia potrebného na lov, obstarávanie si potravy a na osobnú ochranu. Spôsob života, ako aj lovecko – zberačský charakter prvobytnej spoločnosti v staršej dobe kamennej predpokladal stály pohyb obyvateľstva za obživou. V bádenskej kultúre v období 2600 – 2200 r. p. n. l. po dlhšom čase dochádza opäť ku kolonizovaniu vyššie položených oblastí. Táto kultúra bola v Karpatskej kotline dominujúcim prvkom. Osídlenie sa dlho stabilizovalo a zvyšovala sa jeho hustota...
Nález v Devínskej Novej Vsi prispieva k poznaniu vývoja človeka na našom území. Do genézy človeka v Európe významne prispieva nález mozgov neandertálca z Gánoviec a telová časť lebky ženy nájdená pri bagrovaní v riečisku Váhu, ktorá zakončuje predpokladanú vývojovú líniu ľudstva Homo sapiens fossilis, východnej skupiny neandertálcov.
Náš predchodca žil v období od 80 000 – 8000 r. p. n. l. v epoche kultúr seletién périgordien, aurigenacien, ktoré sú všetky na území Slovenska odložené.
Výskyt predchodcu človeka na našom území v jednotlivých kultúrach paleolitu potvrdzuje, že Slovensko malo pre existenciu tu žijúcich pravekých populácií vhodnú klímu, dostatok zdrojov ťažiskovej mäsitej potravy, hojný výskyt doplnkovej rastlinnej potravy, dostatok surovín potrebných na výrobu existenčne nutných nástrojov a náradia potrebného na lov, obstarávanie si potravy a na osobnú ochranu. Spôsob života, ako aj lovecko – zberačský charakter prvobytnej spoločnosti v staršej dobe kamennej predpokladal stály pohyb obyvateľstva za obživou. V bádenskej kultúre v období 2600 – 2200 r. p. n. l. po dlhšom čase dochádza opäť ku kolonizovaniu vyššie položených oblastí. Táto kultúra bola v Karpatskej kotline dominujúcim prvkom. Osídlenie sa dlho stabilizovalo a zvyšovala sa jeho hustota...