Prednášky: Prednášky z Verejnej politiky
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:89,1 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta humanitných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Politológia
- Predmet:Verejná politika
- Autor:super.praca
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:41 strán
- Zobrazené:1 372 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42156
- Posledna úprava:26.05.2013
Politika – z gréckeho pomenovania obce mestského štátu (polis)
- špecifická oblasť života, v ktorej jednotlivci, sociálne skupiny i celé spoločenské skupiny vyjadrujú, konfrontujú a presadzujú svoje záujmy a požiadavky vo veci usporiadania, riadenia a správy celej spoločnosti alebo určitých územne, odborovo, ale aj inak vymedzených okruhoch jej pôsobenia.
Reálna politika sa zakladá na potrebe uplatňovania moci a mocenskej autority. Ak funguje v rámci demokraticky stanovených pravidiel a podlieha reálnej kontrole, hovoríme o demokratickom systéme, ak nie sú tieto princípy dodržané, ide o nedemokratické, resp. autoritárske režimy.
Existuje viacero definícií politiky – umenie možného, umenie vládnuť ľuďom tým, že ich klameme.
Politika – správa vecí verejných na základe uplatňovania moci, pričom jej základnými atribútmi sú moc, štát a právo.
Politika sa neodohráva iba ako praktická činnosť, ale má aj svoju teoretickú podobu – politológiu.
Teoretické koncepcie politických subjektov boli známe už v staroveku. Korene politickej vedy západnej kultúry nachádzame najmä u teoretikov antiky (Platón, Aristoteles).
Problematiku politickej vedy popísal ako prvý J. Bodin (1576).
V 19. storočí sa v rámci politickej vedy začalo osamostatňovať skúmanie ľudského správania (Gumplowitz). Na konci 19. storočia už vznikali inštitúcie, ktoré sa špeciálne zaoberali politickou vedou. Vznikli prvé vedecké politologické práce (Slobodná škola politický vied – Francúzsko), ale boli to aj školy v Anglicku a USA.
Politológia, politické vedy - spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom politickej teórie, politických systémov, pravidiel a zákonitostí vývoja, politického zriadenia, politických inštitúcií, štátnych i neštátnych organizácií, medzinárodnej politiky a politických vzťahov medzi štátmi.
Charakter politológie ako vedy býva neraz spochybňovaný, lebo sa v nej možno ťažko stretnúť s riadiacimi princípmi či zákonmi. Nedáva ani konečné odpovede.
Existencia rôznych zdrojov môže viesť a aj vedie k názorovému pluralizmu, čo neraz relativizuje jej vedecký charakter.
...
- špecifická oblasť života, v ktorej jednotlivci, sociálne skupiny i celé spoločenské skupiny vyjadrujú, konfrontujú a presadzujú svoje záujmy a požiadavky vo veci usporiadania, riadenia a správy celej spoločnosti alebo určitých územne, odborovo, ale aj inak vymedzených okruhoch jej pôsobenia.
Reálna politika sa zakladá na potrebe uplatňovania moci a mocenskej autority. Ak funguje v rámci demokraticky stanovených pravidiel a podlieha reálnej kontrole, hovoríme o demokratickom systéme, ak nie sú tieto princípy dodržané, ide o nedemokratické, resp. autoritárske režimy.
Existuje viacero definícií politiky – umenie možného, umenie vládnuť ľuďom tým, že ich klameme.
Politika – správa vecí verejných na základe uplatňovania moci, pričom jej základnými atribútmi sú moc, štát a právo.
Politika sa neodohráva iba ako praktická činnosť, ale má aj svoju teoretickú podobu – politológiu.
Teoretické koncepcie politických subjektov boli známe už v staroveku. Korene politickej vedy západnej kultúry nachádzame najmä u teoretikov antiky (Platón, Aristoteles).
Problematiku politickej vedy popísal ako prvý J. Bodin (1576).
V 19. storočí sa v rámci politickej vedy začalo osamostatňovať skúmanie ľudského správania (Gumplowitz). Na konci 19. storočia už vznikali inštitúcie, ktoré sa špeciálne zaoberali politickou vedou. Vznikli prvé vedecké politologické práce (Slobodná škola politický vied – Francúzsko), ale boli to aj školy v Anglicku a USA.
Politológia, politické vedy - spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom politickej teórie, politických systémov, pravidiel a zákonitostí vývoja, politického zriadenia, politických inštitúcií, štátnych i neštátnych organizácií, medzinárodnej politiky a politických vzťahov medzi štátmi.
Charakter politológie ako vedy býva neraz spochybňovaný, lebo sa v nej možno ťažko stretnúť s riadiacimi princípmi či zákonmi. Nedáva ani konečné odpovede.
Existencia rôznych zdrojov môže viesť a aj vedie k názorovému pluralizmu, čo neraz relativizuje jej vedecký charakter.
...