Seminárna práca: Bitka pri Waterloo 1815
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:74,3 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:všeobecné dejiny 3
- Študijný program:História
- Autor:martina.kmecova72
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:1 186 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42184
- Posledna úprava:02.06.2013
Popis poslednej bitky Napoleona I. Bonaparta, ktorá ukončila jeho vládu.
Po deportácii Napoleona na ostrov Elba sa kráľ Ľudovít XVIII. snažil obnovil staré predrevolučné pomery. Napoleon túto situáciu z Elby sledoval so znepokojením. Začiatkom marca 1815 sa rozhodol pre riskantnú akciu, keď sa so svojou gardou nečakane vylodil v zátoke Juan. Ľudovít XVIII. vyslal proti nemu pluk pod vedením maršala Michela Neya, ktorý ho mal zadržať a dopraviť do Paríža. Napoleon bol vynikajúcim rečníkom, poznal dušu vojakov a dokázal ich nadchnúť v každej situácii. Proti presile bol ochotný riskovať svoj život. Keď sa blížil k namiereným puškám kráľovského pluku, hrozil krvavý konflikt. Vtedy vystúpil odvážne s rozopnutou košeľou pred vojakov a povedal: „Nepoznávate svojho cisára? Kto chce na neho vystreliť, nech to urobí!“ Vojaci zložili pušky a volali mu na slávu. To isté urobil maršal Ney. Čoskoro sa k nemu pridali celé pluky a miestne posádky. Za dvadsať dní prišiel bez jediného výstrelu do Paríža. Podľa očitých svedkov ho ľud vítal omnoho spontánnejšie ako v časoch veľkej slávy. Prišiel tak v čase keď si Európa myslela, že napoleonské vojny skončili.
Napoleonova moc zaznamenala vzostup po Veľkej francúzskej revolúcií. Jeho armáda terorizovala všetky zeme v Európe a z bezvýznamného generála sa stal francúzsky cisár, ktorý chcel ovládnuť celú Európu. Napoleon bol výborným stratégom, neprehral žiadnu bitku a koloval mýtus, že je neporaziteľný. Tento mýtus sa však v bitke pri Waterloo skončil. Táto bitka ukončila dve storočia trvajúci celoeurópsky konflikt a bola to Napoleonova posledná bitka. Jeho sny o Európskej ríši boli po bitke pri Waterloo, najkrvavejšej vojne napoleonských vojen, zničené.
...
Po deportácii Napoleona na ostrov Elba sa kráľ Ľudovít XVIII. snažil obnovil staré predrevolučné pomery. Napoleon túto situáciu z Elby sledoval so znepokojením. Začiatkom marca 1815 sa rozhodol pre riskantnú akciu, keď sa so svojou gardou nečakane vylodil v zátoke Juan. Ľudovít XVIII. vyslal proti nemu pluk pod vedením maršala Michela Neya, ktorý ho mal zadržať a dopraviť do Paríža. Napoleon bol vynikajúcim rečníkom, poznal dušu vojakov a dokázal ich nadchnúť v každej situácii. Proti presile bol ochotný riskovať svoj život. Keď sa blížil k namiereným puškám kráľovského pluku, hrozil krvavý konflikt. Vtedy vystúpil odvážne s rozopnutou košeľou pred vojakov a povedal: „Nepoznávate svojho cisára? Kto chce na neho vystreliť, nech to urobí!“ Vojaci zložili pušky a volali mu na slávu. To isté urobil maršal Ney. Čoskoro sa k nemu pridali celé pluky a miestne posádky. Za dvadsať dní prišiel bez jediného výstrelu do Paríža. Podľa očitých svedkov ho ľud vítal omnoho spontánnejšie ako v časoch veľkej slávy. Prišiel tak v čase keď si Európa myslela, že napoleonské vojny skončili.
Napoleonova moc zaznamenala vzostup po Veľkej francúzskej revolúcií. Jeho armáda terorizovala všetky zeme v Európe a z bezvýznamného generála sa stal francúzsky cisár, ktorý chcel ovládnuť celú Európu. Napoleon bol výborným stratégom, neprehral žiadnu bitku a koloval mýtus, že je neporaziteľný. Tento mýtus sa však v bitke pri Waterloo skončil. Táto bitka ukončila dve storočia trvajúci celoeurópsky konflikt a bola to Napoleonova posledná bitka. Jeho sny o Európskej ríši boli po bitke pri Waterloo, najkrvavejšej vojne napoleonských vojen, zničené.
...