Seminárna práca: Ústavná starostlivosť seniorov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:75,4 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Trnavská univerzita v Trnave
- Fakulta:Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Predmet:Sociálna práca so seniormi
- Študijný program:Sociálna práca
- Autor:simoneta
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:1 247 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42496
- Posledna úprava:25.12.2013
Práca popisuje sociálnu prácu vykonávanú v inštitúciách.
Ústavná starostlivosť seniorov
Starší ľudia dnes predstavujú veľkú skupinu obyvateľstva, ktorá sa stáva spoločenským problémom. Tieto problémy sa netýkajú len jednej oblasti života, ale spravidla zasahujú do všetkých ostatných sfér života jednotlivca a spoločnosti.
Postupné starnutie prináša množstvo zmien v živote jednotlivca, a teda aj nutnosť prijímať kompromisy medzi prianím človeka a objektívnou realitou. Spoločnosť, rodina i starší človek musia robiť všetko preto, aby staroba neznamenala degradáciu života, ale jeho naplnenie.
Ideál moderného človeka je v úplnej sebestačnosti. V starobe však sebestačnosť klesá, potreba cudzej pomoci stúpa, finančné prostriedky chýbajú. Vývojom staroby sa však sociálna homeostáza, t.j. stav, kedy medzi potrebami človeka a prostredím, jeho životnými podmienkami porušuje. Sebestačnosť sa mení na závislosť. Senior potrebuje vhodnú mikroklímu, ktorej súčasťou je ochrana proti riziku. Pred touto lavínou problémov sa nachádzajú hlavne pracovníci sociálnych inštitúcií. (Koval, 2007)
Seniori sa dostávajú do rôznych nepriaznivých situácií. Mnohým pomôžu ich deti, širšie príbuzenstvo, susedia, spoločenské, charitatívne a iné organizácie. No nemálo je aj takých, ktorí sú bezdetní, osamelí, ťažšie nadväzujú kontakty, prípadne sa ich deti odmietajú o nich starať. V takýchto prípadoch je nevyhnutná pomoc orgánov sociálnej starostlivosti. (Litomerický, 1992)
...
Ústavná starostlivosť seniorov
Starší ľudia dnes predstavujú veľkú skupinu obyvateľstva, ktorá sa stáva spoločenským problémom. Tieto problémy sa netýkajú len jednej oblasti života, ale spravidla zasahujú do všetkých ostatných sfér života jednotlivca a spoločnosti.
Postupné starnutie prináša množstvo zmien v živote jednotlivca, a teda aj nutnosť prijímať kompromisy medzi prianím človeka a objektívnou realitou. Spoločnosť, rodina i starší človek musia robiť všetko preto, aby staroba neznamenala degradáciu života, ale jeho naplnenie.
Ideál moderného človeka je v úplnej sebestačnosti. V starobe však sebestačnosť klesá, potreba cudzej pomoci stúpa, finančné prostriedky chýbajú. Vývojom staroby sa však sociálna homeostáza, t.j. stav, kedy medzi potrebami človeka a prostredím, jeho životnými podmienkami porušuje. Sebestačnosť sa mení na závislosť. Senior potrebuje vhodnú mikroklímu, ktorej súčasťou je ochrana proti riziku. Pred touto lavínou problémov sa nachádzajú hlavne pracovníci sociálnych inštitúcií. (Koval, 2007)
Seniori sa dostávajú do rôznych nepriaznivých situácií. Mnohým pomôžu ich deti, širšie príbuzenstvo, susedia, spoločenské, charitatívne a iné organizácie. No nemálo je aj takých, ktorí sú bezdetní, osamelí, ťažšie nadväzujú kontakty, prípadne sa ich deti odmietajú o nich starať. V takýchto prípadoch je nevyhnutná pomoc orgánov sociálnej starostlivosti. (Litomerický, 1992)
...