Testy: Príklady a úlohy z chémie
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:88,5 %
- Typ:Testy
- Univerzita:Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Chémia
- Predmet:Chémia a bezpečnosť chemických procesov
- Študijný program:Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
- Autor:rebeka.bery
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:95 strán
- Zobrazené:2 157 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,6 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:46923
- Posledna úprava:20.03.2017
1 Chemické názvoslovie anorganických zlúčenín
Názvoslovie zlúčenín sa skladá z názvu chemickej zlúčeniny a jej chemického vzorca. Pri tvorbe názvov a vzorcov v slovenskom jazyku základným pojmom, na ktorom je založené chemické názvoslovie je oxidačný stupeň (alebo aj oxidačné číslo).
Oxidačný stupeň
Pre správne vytvorenie názvu zlúčeniny je dôležité pri jej jednotlivých prvkoch poznať ich tzv. oxidačný stupeň. Niekedy sa používa aj termín oxidačné číslo, alebo v niektorých literárnych prameňoch formálne mocenstvo.
Oxidačný stupeň prvku sa označuje rímskou číslicou, ktorá sa pripojí k značke prvku vpravo hore. V prípade kladného oxidačného stupňa sa znamienko plus neuvádza, v prípade záporného oxidačného stupňa sa pred číslicu píše znamienko mínus. Nulový oxidačný stupeň sa označuje číslicou 0.
Oxidačný stupeň prvkov v elementárnom stave kladieme rovný nule. Pri iónových zlúčeninách, tvorených jednoduchými katiónmi a aniónmi, sa oxidačný stupeň zlúčených prvkov rovná ich iónovému mocenstvu. Oxidačný stupeň prvku v kovalentnej zlúčenine alebo zloženom ióne môže mať hodnotu kladnú alebo zápornú, prípadne i nulovú. Číselná hodnota oxidačného stupňa prvku a jeho znamienko v takýchto zlúčeninách sú určené nábojmi, ktoré by nadobudli ióny vznikajúce rozštiepením každej väzby tak, aby elektróny, ktoré túto väzbu tvoria, prešli úplne na tie atómy, ktoré majú väčšiu elektronegativitu. Napríklad v kyseline chloristej je zrejmé, že oxidačný stupeň chlóru je VII, alebo síry v kyseline dihydrogensírovej je VI a pod. Keďže atóm chlóru má v elementárnom stave vo vonkajšej vrstve sedem elektrónov a atóm síry šesť, po rozštiepení väzieb tak, aby všetky valenčné elektróny, uskutočňujúce väzby Cl-O a S-O, prešli na elektronegatívnejšie atómy kyslíka, chýbalo by atómu chlóru v porovnaní s elektroneutrálnym stavom sedem elektrónov a atómu síry šesť. Boli by teda ióny s iónovým mocenstvom +7, prípadne +6.
Názvoslovie zlúčenín sa skladá z názvu chemickej zlúčeniny a jej chemického vzorca. Pri tvorbe názvov a vzorcov v slovenskom jazyku základným pojmom, na ktorom je založené chemické názvoslovie je oxidačný stupeň (alebo aj oxidačné číslo).
Oxidačný stupeň
Pre správne vytvorenie názvu zlúčeniny je dôležité pri jej jednotlivých prvkoch poznať ich tzv. oxidačný stupeň. Niekedy sa používa aj termín oxidačné číslo, alebo v niektorých literárnych prameňoch formálne mocenstvo.
Oxidačný stupeň prvku sa označuje rímskou číslicou, ktorá sa pripojí k značke prvku vpravo hore. V prípade kladného oxidačného stupňa sa znamienko plus neuvádza, v prípade záporného oxidačného stupňa sa pred číslicu píše znamienko mínus. Nulový oxidačný stupeň sa označuje číslicou 0.
Oxidačný stupeň prvkov v elementárnom stave kladieme rovný nule. Pri iónových zlúčeninách, tvorených jednoduchými katiónmi a aniónmi, sa oxidačný stupeň zlúčených prvkov rovná ich iónovému mocenstvu. Oxidačný stupeň prvku v kovalentnej zlúčenine alebo zloženom ióne môže mať hodnotu kladnú alebo zápornú, prípadne i nulovú. Číselná hodnota oxidačného stupňa prvku a jeho znamienko v takýchto zlúčeninách sú určené nábojmi, ktoré by nadobudli ióny vznikajúce rozštiepením každej väzby tak, aby elektróny, ktoré túto väzbu tvoria, prešli úplne na tie atómy, ktoré majú väčšiu elektronegativitu. Napríklad v kyseline chloristej je zrejmé, že oxidačný stupeň chlóru je VII, alebo síry v kyseline dihydrogensírovej je VI a pod. Keďže atóm chlóru má v elementárnom stave vo vonkajšej vrstve sedem elektrónov a atóm síry šesť, po rozštiepení väzieb tak, aby všetky valenčné elektróny, uskutočňujúce väzby Cl-O a S-O, prešli na elektronegatívnejšie atómy kyslíka, chýbalo by atómu chlóru v porovnaní s elektroneutrálnym stavom sedem elektrónov a atómu síry šesť. Boli by teda ióny s iónovým mocenstvom +7, prípadne +6.