Štátnicové otázky: Vypracované otázky na Dramatické činnosti
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:83,2 %
- Typ:Štátnicové otázky
- Univerzita:Katolícka univerzita v Ružomberku
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Predmet:Dramatické činnosti
- Autor:viktoria.jurikova
- Rozsah A4:33 strán
- Zobrazené:678 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47437
- Posledna úprava:13.03.2019
1. EMPATIA VO VÝCHOVNÝCH ČINNOSTIACH V MŠ A ŠK
Slovo empatia pochádza z gréčtiny a znamená silnú emóciu, vášeň. V dnešnom ponímaní sa empatiou myslí schopnosť človeka vžiť sa do duševného stavu iného človeka. Je súčasťou emocionálnej inteligencie a základom prosociálneho správania. Uľahčuje a obohacuje komunikáciu medzi ľuďmi. Na základe tejto schopnosti vieme vycítiť a pochopiť u druhého človeka také emócie a stavy, ktoré nevyjadruje priamo.
Podľa Golemana /2000/ je význam empatie v tom, že tvorí základ pre nasledujúce schopnosti potrebné vo vzájomnom styku ľudí:
- porozumenie a pochopenie,
- orientácia na poskytovanie služieb,
- starostlivosť o rozvoj osobnosti (ľudia s touto schopnosťou vedia oceniť a odmeniť dobrú prácu iných, povzbudiť ich, všímajú si možnosti ďalšieho rastu, dokážu viesť ľudí a radiť im),
- rešpektovanie odlišností (v kultúre, pôvode, spôsobe myslenia a života),
- cit pre vnútornú klímu (ľudia s touto schopnosťou sa dokážu orientovať v zložitej sieti vzťahov).
Schopnosť empatie sa vyvíja postupne, v detskom veku je veľmi nízka. V období dospievania sa rýchlo vyvíja, ale vrchol dosahuje až v období dospelosti. Ak chceme vychovávať deti k empatii, musíme ju sami mať a prejavovať. Vo vzťahu k deťom je dôležitá najmä preto, lebo čím sú deti mladšie, tým menej vedia presne povedať, ako im je a čo ich trápi. Učiteľky musia pozornejšie sledovať ich správanie, ak chcú zistiť, čo sa ním snažia vyjadriť. Empatia sa u detí najlepšie rozvíja pomocou hier. V nich možno upozorniť na túžby a priania iného dieťaťa, na jeho jedinečnosť. Nehodnotiaca a akceptujúca atmosféra deťom umožňuje zaujať oceňujúci postoj k sebe. Dôležitá je aj optimálna komunikácia. V rámci empatickej komunikácie má veľkú úlohu schopnosť pedagóga pracovať s otázkami, jasne a zrozumiteľne používať jazyk, akceptovať a prijímať problémy a city dieťaťa. V pedagogickej komunikácii sa najčastejšie využíva rozhovor. Empatický rozhovor s dieťaťom mu umožňuje otvorene hovoriť o sebe, ventilovať svoje problémy. Trpezlivé a aktívne počúvanie dieťaťa, prejavenie záujmu o jeho rozprávanie i problémy, vnímanie pocitov skrytých za slovami a reagovanie na nich má obrovský význam pre prirodzené zážitkové učenie. /google-empatia/
Slovo empatia pochádza z gréčtiny a znamená silnú emóciu, vášeň. V dnešnom ponímaní sa empatiou myslí schopnosť človeka vžiť sa do duševného stavu iného človeka. Je súčasťou emocionálnej inteligencie a základom prosociálneho správania. Uľahčuje a obohacuje komunikáciu medzi ľuďmi. Na základe tejto schopnosti vieme vycítiť a pochopiť u druhého človeka také emócie a stavy, ktoré nevyjadruje priamo.
Podľa Golemana /2000/ je význam empatie v tom, že tvorí základ pre nasledujúce schopnosti potrebné vo vzájomnom styku ľudí:
- porozumenie a pochopenie,
- orientácia na poskytovanie služieb,
- starostlivosť o rozvoj osobnosti (ľudia s touto schopnosťou vedia oceniť a odmeniť dobrú prácu iných, povzbudiť ich, všímajú si možnosti ďalšieho rastu, dokážu viesť ľudí a radiť im),
- rešpektovanie odlišností (v kultúre, pôvode, spôsobe myslenia a života),
- cit pre vnútornú klímu (ľudia s touto schopnosťou sa dokážu orientovať v zložitej sieti vzťahov).
Schopnosť empatie sa vyvíja postupne, v detskom veku je veľmi nízka. V období dospievania sa rýchlo vyvíja, ale vrchol dosahuje až v období dospelosti. Ak chceme vychovávať deti k empatii, musíme ju sami mať a prejavovať. Vo vzťahu k deťom je dôležitá najmä preto, lebo čím sú deti mladšie, tým menej vedia presne povedať, ako im je a čo ich trápi. Učiteľky musia pozornejšie sledovať ich správanie, ak chcú zistiť, čo sa ním snažia vyjadriť. Empatia sa u detí najlepšie rozvíja pomocou hier. V nich možno upozorniť na túžby a priania iného dieťaťa, na jeho jedinečnosť. Nehodnotiaca a akceptujúca atmosféra deťom umožňuje zaujať oceňujúci postoj k sebe. Dôležitá je aj optimálna komunikácia. V rámci empatickej komunikácie má veľkú úlohu schopnosť pedagóga pracovať s otázkami, jasne a zrozumiteľne používať jazyk, akceptovať a prijímať problémy a city dieťaťa. V pedagogickej komunikácii sa najčastejšie využíva rozhovor. Empatický rozhovor s dieťaťom mu umožňuje otvorene hovoriť o sebe, ventilovať svoje problémy. Trpezlivé a aktívne počúvanie dieťaťa, prejavenie záujmu o jeho rozprávanie i problémy, vnímanie pocitov skrytých za slovami a reagovanie na nich má obrovský význam pre prirodzené zážitkové učenie. /google-empatia/