Seminárna práca: Rozvoj vidieka - Žitavany
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,6 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
- Kategória:Nezaradené
- Podkategória:Verejná správa
- Predmet:Rozvoj vidieka
- Študijný program:Rozvoj vidieka a turizmu
- Autor:semin
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:18 strán
- Zobrazené:492 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:Archív súborov (.zip)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:47786
- Posledna úprava:21.08.2020
Práca obsahuje SWOT analýzu (t. j . analýza silných a slabých stránok, príležitosti a ohrozenia); Párovú maticu (silné stránky so silnými stránkami; slabé stránky so slabými stránkami; silné stránky s príležitosťami; slabé stránky s ohrozeniami); Tabuľky: Akčný plán obce, monitorovanie a hodnotenie prioritných oblastí v Žitavanoch, Rozpočet priority 1, 2, 3, 4. K práci prikladám excel potrebný pre predloženie získaných tabuliek, ktoré sú vo Worde.
1. Identifikácia obce
1.1 História
Historické osídlenie obce sa vyvíjalo okolo rieky Žitavy a jej prítokoch, ktoré oddeľovali vyvýšenú Žitavskú terasu a spodnú Žitavskú nivu. Okolo 14. storočia sa osídľovala aj ľavá strana Žitavy, ktorá bola kedysi neobývateľným močaristým ostrovom. Aj keď sa postupne ostrov zaniesol nánosmi z riečnej terasy a vyschol, dodnes je toto územie silno podmáčané a nezastavané. Písomne je doložené, že lokalita - villa Knesech (Knesecz = Kňažice) bola dôležitou súčasťou vtedajšej cirkevnej organizácie a významným farským miestom pre 50 obcí.
Horná časť Kňažíc, ležiaca na terase, sa stala vroku 1075 vlastníctvom novozaloženého benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku. Od toho sa neskôr odvodil aj jej neskorší názov Opatovce (opát, opátstvo). Rozdelenie obce medzi cirkev azemepánov viedlo k častým vzájomným sporom vlastnícky samostatných častí jednej obce, ktoré v podvedomí obyvateľov pretrvávajú dodnes.
1.2 Poloha
Žitavany ležia 2 km severovýchodne od Zlatých Moraviec v údolí rieky Žitavy, na rozmedzí južných svahov Pohronského Inovca a severnej časti Podunajskej pahorkatiny, presnejšie Žitavskej pahorkatiny. Z troch strán sú obkolesené svahmi pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec, ktoré vytvárajú podkovu otvorenú juhozápadným smerom. Prvá časť obce je situovaná na severnej časti Žitavskej nivy, druhá časť sa nachádza na terase Žitavy, Najbližšie okolie Žitavian tvoria obce Machulince, Obyce, Topoľčianky a Hostie.
Obec je rozložená z pôvodne dvoch obcí, a je roztiahnutá na väčšom území. Kňažický kataster má rozlohu 10 949 297 m2, Opatovecký chotár má 7 265 758 m2.
...
1. Identifikácia obce
1.1 História
Historické osídlenie obce sa vyvíjalo okolo rieky Žitavy a jej prítokoch, ktoré oddeľovali vyvýšenú Žitavskú terasu a spodnú Žitavskú nivu. Okolo 14. storočia sa osídľovala aj ľavá strana Žitavy, ktorá bola kedysi neobývateľným močaristým ostrovom. Aj keď sa postupne ostrov zaniesol nánosmi z riečnej terasy a vyschol, dodnes je toto územie silno podmáčané a nezastavané. Písomne je doložené, že lokalita - villa Knesech (Knesecz = Kňažice) bola dôležitou súčasťou vtedajšej cirkevnej organizácie a významným farským miestom pre 50 obcí.
Horná časť Kňažíc, ležiaca na terase, sa stala vroku 1075 vlastníctvom novozaloženého benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku. Od toho sa neskôr odvodil aj jej neskorší názov Opatovce (opát, opátstvo). Rozdelenie obce medzi cirkev azemepánov viedlo k častým vzájomným sporom vlastnícky samostatných častí jednej obce, ktoré v podvedomí obyvateľov pretrvávajú dodnes.
1.2 Poloha
Žitavany ležia 2 km severovýchodne od Zlatých Moraviec v údolí rieky Žitavy, na rozmedzí južných svahov Pohronského Inovca a severnej časti Podunajskej pahorkatiny, presnejšie Žitavskej pahorkatiny. Z troch strán sú obkolesené svahmi pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec, ktoré vytvárajú podkovu otvorenú juhozápadným smerom. Prvá časť obce je situovaná na severnej časti Žitavskej nivy, druhá časť sa nachádza na terase Žitavy, Najbližšie okolie Žitavian tvoria obce Machulince, Obyce, Topoľčianky a Hostie.
Obec je rozložená z pôvodne dvoch obcí, a je roztiahnutá na väčšom území. Kňažický kataster má rozlohu 10 949 297 m2, Opatovecký chotár má 7 265 758 m2.
...