Seminárna práca: Konštrukčné ocele ušľachtilé triedy 15 - Seminárna práca - Náuka o materiáloch
Zobraziť detaily | Obľúbený
1. Úvod
V tejto semestrálnej práci na predmet náuka o materiáloch sa budem venovať charakteristike oceliam so špecifikáciou na konštrukčné ocele triedy 15, ktoré sa dajú pomenovať ako vysokohodnotný konštrukčný materiál pre vysokonamáhané súčiastky vozidiel, lietadiel. Oceľ vo všeobecnosti je kujné technické železo, s obsahom uhlíka (C) do 2,14%, ktoré získavame tavením železnej rudy vo vysokej peci. Pri tavení železnej rudy sa pridávajú aj ďalšie prímesi (koks, vápenec,..). Oceľ je na rozdiel od liatin, možné tvarovať v každom skupenstve. Železo bolo používané už veľmi dávno, avšak bolo tvorené veľkým množstvom uhlíka, čo zapríčiňovalo jeho krehkosť. Až na začiatku 19. storočia a s príchodom pred industriálneho spôsobu spracovania železnej rudy v tzv. pudlovacej peci sa začala získavať oceľ. Táto metóda bola ale vysoko neefektívna a tak ju v roku 1856 nahradila Bassemerová metóda, ktorá vedela poskytnúť oveľa väčšie množstvo ocele. Niekedy okolo roku 1870 sa začali rozširovať prvé Siemensové - Martinské pece ktoré poznáme doteraz. V týchto martinských peciach sa dalo určiť obsah uhlíka v tavenine, čo prispelo k skvalitneniu samotnej výroby. Oceľ bola na vrchole výroby v 20. storočí a dnes sa od jej použitia upúšťa. Nahrádzajú ju novovzniknuté materiály. No aj napriek tomu je 100% recyklovateľná, a tým pádom sa stáva jedným z najekologickejších používaných materiálov. V súčasnosti zaraďujeme ocele podľa kvality do tried 10 až 19. Použitie jednotlivých ocelí je uvedené v tabuľke 1.1
2. Chemicko-tepelné spracovanie ocele
Ďalej len zušľachťovanie. Podstatou zušľachťovania oceli je obohacovanie povrchu ocele iným prvkom pri zvýšenej teplote, takzvanej difúzie. Dosiahneme tým povrchovú tvrdosť, odolnosť voči oderu, ako aj odolnosť voči korózií. Je len v povrchových vrstvách. Základné zušľachťovania:
...
V tejto semestrálnej práci na predmet náuka o materiáloch sa budem venovať charakteristike oceliam so špecifikáciou na konštrukčné ocele triedy 15, ktoré sa dajú pomenovať ako vysokohodnotný konštrukčný materiál pre vysokonamáhané súčiastky vozidiel, lietadiel. Oceľ vo všeobecnosti je kujné technické železo, s obsahom uhlíka (C) do 2,14%, ktoré získavame tavením železnej rudy vo vysokej peci. Pri tavení železnej rudy sa pridávajú aj ďalšie prímesi (koks, vápenec,..). Oceľ je na rozdiel od liatin, možné tvarovať v každom skupenstve. Železo bolo používané už veľmi dávno, avšak bolo tvorené veľkým množstvom uhlíka, čo zapríčiňovalo jeho krehkosť. Až na začiatku 19. storočia a s príchodom pred industriálneho spôsobu spracovania železnej rudy v tzv. pudlovacej peci sa začala získavať oceľ. Táto metóda bola ale vysoko neefektívna a tak ju v roku 1856 nahradila Bassemerová metóda, ktorá vedela poskytnúť oveľa väčšie množstvo ocele. Niekedy okolo roku 1870 sa začali rozširovať prvé Siemensové - Martinské pece ktoré poznáme doteraz. V týchto martinských peciach sa dalo určiť obsah uhlíka v tavenine, čo prispelo k skvalitneniu samotnej výroby. Oceľ bola na vrchole výroby v 20. storočí a dnes sa od jej použitia upúšťa. Nahrádzajú ju novovzniknuté materiály. No aj napriek tomu je 100% recyklovateľná, a tým pádom sa stáva jedným z najekologickejších používaných materiálov. V súčasnosti zaraďujeme ocele podľa kvality do tried 10 až 19. Použitie jednotlivých ocelí je uvedené v tabuľke 1.1
2. Chemicko-tepelné spracovanie ocele
Ďalej len zušľachťovanie. Podstatou zušľachťovania oceli je obohacovanie povrchu ocele iným prvkom pri zvýšenej teplote, takzvanej difúzie. Dosiahneme tým povrchovú tvrdosť, odolnosť voči oderu, ako aj odolnosť voči korózií. Je len v povrchových vrstvách. Základné zušľachťovania:
...