Vypracované otázky: Základy sociológie (vypracované testy, skriptá, prezentácia)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:93,8 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Materiálovotechnologická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociológia
- Predmet:Sociológia
- Autor:Podko
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:128 strán
- Zobrazené:387 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:4,5 MB
- Formát a prípona:Archív súborov (.zip)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:48265
- Posledna úprava:03.08.2023
1 PREDMET SOCIOLÓGIE A ETYMOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ
Poňatie akéhokoľvek vedeckého termínu a jeho obsahovej náplne je vždy u rôznych škôl a autorov rôzne. Platí to aj o pojme sociológia - opísanie jej predmetu závisí od toho, aký dôraz kladú na jednotlivé oblasti sociálnych javov, metódy, ktoré používajú a tiež v závislosti od filozofických a ideologických východísk (Buocová, 2006).
Samotný pojem sociológia sa skladá zo slov societas (z latinského spoločnosť) a logos (z gréckeho pojmu slovo, učenie).
1.1 ZÁKLADNÉ PRÍSTUPY K PONÍMANIU SOCIOLÓGIE
V najširšom ponímaní je sociológia náuka o spoločnosti, resp. veda o spolužití ľudí, o medziľudských vzťahoch, spoločenských javoch, o princípoch združovania a organizovania ľudí. Zaoberá sa princípmi utvárania a fungovania sociálnych skupín a organizácií. Sociológia ako veda o sociálnom správaní, vzájomnom pôsobení na ľudí, veda o sociálnych skupinách, sociálnych vzťahoch a sociálnej štruktúre pomáha k objektívnejšiemu porozumeniu sociálneho sveta, v ktorom žijeme. V konečnom dôsledku cez lepšie porozumenie sveta môžeme v ňom úspešnejšie žiť.
Košta (2004) označuje sociológiu za vednú disciplínu skúmajúcu spôsoby, priebeh, zmeny, príčiny a dôsledky spolužitia ľudí. Spolužitím rozumieme styk krátkeho alebo dlhého trvania, pri ktorom sa ľudia navzájom ovplyvňujú. Ľudské spolužitie na rozdiel od spolužitia zvierat (vplyv inštinktov) je vo významnej miere ovplyvnené kultúrou.
Snahy o definovanie sociológie predstavujú množstvo snáh rozličných autorov. Sociálne javy, procesy, vzťahy a hodnoty tvoria ich základ v užšom alebo širšom, simplifikujúcom (zjednodušujúcom) alebo komplexnejšom vyjadrení (Buocová, 2006). Jednotliví sociologickí autori vychádzajúc z rôznych základov považujú sociológiu za vedu o organizácii a vývoji spoločnosti, iní o civilizácii, výtvoroch a inštitúciách (Durkheim), Cooley a Ginsberg brali za jadro sociológie interakciu (vzájomné pôsobenie ľudí), ďalší autori, ako napr. Simmel kládli ťažisko sociológie do sociálnych vzťahov a ich foriem. Sociológiu ako vedu o skupinách zdôrazňovali Durkheim, Gumplowicz, Znaniecki a Johnson. Sorokin kládol dôraz na štúdium vzťahov medzi rôznymi triedami sociálnych aj nesociálnych javov a hľadal znaky, ktoré sú spoločné všetkým triedam spoločenských javov.
...
Poňatie akéhokoľvek vedeckého termínu a jeho obsahovej náplne je vždy u rôznych škôl a autorov rôzne. Platí to aj o pojme sociológia - opísanie jej predmetu závisí od toho, aký dôraz kladú na jednotlivé oblasti sociálnych javov, metódy, ktoré používajú a tiež v závislosti od filozofických a ideologických východísk (Buocová, 2006).
Samotný pojem sociológia sa skladá zo slov societas (z latinského spoločnosť) a logos (z gréckeho pojmu slovo, učenie).
1.1 ZÁKLADNÉ PRÍSTUPY K PONÍMANIU SOCIOLÓGIE
V najširšom ponímaní je sociológia náuka o spoločnosti, resp. veda o spolužití ľudí, o medziľudských vzťahoch, spoločenských javoch, o princípoch združovania a organizovania ľudí. Zaoberá sa princípmi utvárania a fungovania sociálnych skupín a organizácií. Sociológia ako veda o sociálnom správaní, vzájomnom pôsobení na ľudí, veda o sociálnych skupinách, sociálnych vzťahoch a sociálnej štruktúre pomáha k objektívnejšiemu porozumeniu sociálneho sveta, v ktorom žijeme. V konečnom dôsledku cez lepšie porozumenie sveta môžeme v ňom úspešnejšie žiť.
Košta (2004) označuje sociológiu za vednú disciplínu skúmajúcu spôsoby, priebeh, zmeny, príčiny a dôsledky spolužitia ľudí. Spolužitím rozumieme styk krátkeho alebo dlhého trvania, pri ktorom sa ľudia navzájom ovplyvňujú. Ľudské spolužitie na rozdiel od spolužitia zvierat (vplyv inštinktov) je vo významnej miere ovplyvnené kultúrou.
Snahy o definovanie sociológie predstavujú množstvo snáh rozličných autorov. Sociálne javy, procesy, vzťahy a hodnoty tvoria ich základ v užšom alebo širšom, simplifikujúcom (zjednodušujúcom) alebo komplexnejšom vyjadrení (Buocová, 2006). Jednotliví sociologickí autori vychádzajúc z rôznych základov považujú sociológiu za vedu o organizácii a vývoji spoločnosti, iní o civilizácii, výtvoroch a inštitúciách (Durkheim), Cooley a Ginsberg brali za jadro sociológie interakciu (vzájomné pôsobenie ľudí), ďalší autori, ako napr. Simmel kládli ťažisko sociológie do sociálnych vzťahov a ich foriem. Sociológiu ako vedu o skupinách zdôrazňovali Durkheim, Gumplowicz, Znaniecki a Johnson. Sorokin kládol dôraz na štúdium vzťahov medzi rôznymi triedami sociálnych aj nesociálnych javov a hľadal znaky, ktoré sú spoločné všetkým triedam spoločenských javov.
...