Referát: Ludvík Svoboda - generál, politik a prezident ČSSR
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:96,9 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta humanitných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Náuka o spoločnosti
- Predmet:Náuka o spoločnosti
- Študijný program:Humanitné vedy
- Autor:marian.lukac
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:9 strán
- Zobrazené:401 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:48402
- Posledna úprava:10.08.2023
Začiatkom júna 1939 prešiel Ľudvík Svoboda ilegálne do Poľska, kde sa pridal k zahraničnej odbojovej armáde.
V Poľsku Svoboda zamieril najskôr na konzulát v Krakove. Tu sa prihlásil ako dobrovoľník do odboja.
Svoboda ako služobne najstarší dôstojník prevzal 19.júna 1939 velenie.
Poľský prezident povolil československú vojenskú jednotku až tretí deň po napadnutí Poľska Nemeckom.
Po porážke Poľska v septembri 1939 previedol Ludvík Svoboda skupinu viac ako 700 dôstojníkov a vojakov do azylu do Zväzu sovietskych socialistických republík.
V júli roku 1940 sa podarila Svobodovi vyjednať cesta do Istanbulu, kde malo prebehnúť dlho očakávané jednanie Sovietskeho zväzu a predstaviteľov exilovej vlády v Londýne.
Svoboda zastával názor, že je nutne mať vojenskú jednotku operujúcu zo Sovietskeho zväzu.
V Moskve bola už na jar 1941 ustanovená tajná československá misia, ktorej veliteľom bol plukovník Heliodor Píka a jeho zástupcom podplukovník Ludvík Svoboda.
Svobodovou jednanie bolo prijaté kladne a už v apríli 1941 sa v Moskve tajne rozpohybovala Československá vojenská misia pod vedením plukovníka Heliodora Píky.
Na prelome mája a júna 1941 Ludvík Svoboda spolu so spravodajským dôstojníkom Hieke-Stojom kontaktovali L. Krna, ktorý bol v tom čase zástupca vyslanca Slovenského štátu v Moskve.
Svobodova predikcia vojny sa vyplnila už 22.júna 1941, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Začiatok boja týchto veľmoci obrátil svet naruby.
18.júla 1941 bola podpísaná dohoda so Sovietskym zväzom o obnove diplomatických stykov a vzájomnej spolupráce vojne proti Nemecku.
Dňa 27.januára 1943 jednotka obdržala oficiálne bojové zástavy a bola pripravená vydať sa na front.
Pred odchodom na front, 30.januára 1943 bol Ludvík Svoboda povýšený na plukovníka.
V decembri 1943 po oslobodení Kyjeva bol menovaný za brigádneho generála. Brigáda pod jeho velením oslobodzovala mestá Rudu a Bielu Cerekev.
Veľmi populárnym sloganom tejto jednotky sa stala po bitke veta: So Svobodom za slobodu.
Dňa 18.mája 1944 bol menovaný veliteľom 1.československého armádneho zboru v Zväze sovietskych socialistických republík Ján Kratochvíl. Pod jeho velením bol zbor nasadený v karpatsko-duklianskej operácii.
...
V Poľsku Svoboda zamieril najskôr na konzulát v Krakove. Tu sa prihlásil ako dobrovoľník do odboja.
Svoboda ako služobne najstarší dôstojník prevzal 19.júna 1939 velenie.
Poľský prezident povolil československú vojenskú jednotku až tretí deň po napadnutí Poľska Nemeckom.
Po porážke Poľska v septembri 1939 previedol Ludvík Svoboda skupinu viac ako 700 dôstojníkov a vojakov do azylu do Zväzu sovietskych socialistických republík.
V júli roku 1940 sa podarila Svobodovi vyjednať cesta do Istanbulu, kde malo prebehnúť dlho očakávané jednanie Sovietskeho zväzu a predstaviteľov exilovej vlády v Londýne.
Svoboda zastával názor, že je nutne mať vojenskú jednotku operujúcu zo Sovietskeho zväzu.
V Moskve bola už na jar 1941 ustanovená tajná československá misia, ktorej veliteľom bol plukovník Heliodor Píka a jeho zástupcom podplukovník Ludvík Svoboda.
Svobodovou jednanie bolo prijaté kladne a už v apríli 1941 sa v Moskve tajne rozpohybovala Československá vojenská misia pod vedením plukovníka Heliodora Píky.
Na prelome mája a júna 1941 Ludvík Svoboda spolu so spravodajským dôstojníkom Hieke-Stojom kontaktovali L. Krna, ktorý bol v tom čase zástupca vyslanca Slovenského štátu v Moskve.
Svobodova predikcia vojny sa vyplnila už 22.júna 1941, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Začiatok boja týchto veľmoci obrátil svet naruby.
18.júla 1941 bola podpísaná dohoda so Sovietskym zväzom o obnove diplomatických stykov a vzájomnej spolupráce vojne proti Nemecku.
Dňa 27.januára 1943 jednotka obdržala oficiálne bojové zástavy a bola pripravená vydať sa na front.
Pred odchodom na front, 30.januára 1943 bol Ludvík Svoboda povýšený na plukovníka.
V decembri 1943 po oslobodení Kyjeva bol menovaný za brigádneho generála. Brigáda pod jeho velením oslobodzovala mestá Rudu a Bielu Cerekev.
Veľmi populárnym sloganom tejto jednotky sa stala po bitke veta: So Svobodom za slobodu.
Dňa 18.mája 1944 bol menovaný veliteľom 1.československého armádneho zboru v Zväze sovietskych socialistických republík Ján Kratochvíl. Pod jeho velením bol zbor nasadený v karpatsko-duklianskej operácii.
...