Skriptá: Študijný text na predmet Biogeografia
Zobraziť detaily | Obľúbený
Biogeografia
Vznik, či skôr vývin druhej signálnej sústavy vyšších organizmov, to postihlo - domnievame sa - iba vývojove po tejto stránke najviac pokročilé cicavce. Umožnilo to podnety (inputy) vonkajšieho sveta nielen vnímať (detekovať), pamätať si (registrovať) a reagovať na ne (output), ale javy a nakoniec aj vlastné bytie si uvedomovať. Vstupy chápať, triediť, dávať do súvislostí, pristupovať k nim tvorivo čiže kreatívne, to bol asi ďalší krok pri vzniku a vývoji vyššie integrovanej formy nervovej činnosti. Došlo k rozvoju čohosi neobvyklého - supraindividuálneho kolektívneho vedomia. Od tohto kroku sa začala odvíjať história cieľavedomého poznania, kolektívne uchovávaných a spracovaných poznatkov, teda vedy, čiže vied ako takých. Rozsah a hĺbka poznatkov Aristotelovskej peripatetickej éry si ešte nevyžadovala prílišnú diferenciáciu vedy, lebo filozofia (naturfilozofia) prakticky pokryla väčšinu poznaného. Aj keď hovoríme o otcoch starovekých vied, Ibn Sina (Avicenna) - medicína, Ptolemaios - kartografia, Euklidés - geometria, Thalés z Milétu - geodézia a astronómia, boli to všetci myslitelia - polyhistori, ktorí obsiahli väčšinu dovtedy poznaného. Až inštitualizované školstvo stredoveku prinieslo so sebou rozškatuľkovanie vied.
Vznik, či skôr vývin druhej signálnej sústavy vyšších organizmov, to postihlo - domnievame sa - iba vývojove po tejto stránke najviac pokročilé cicavce. Umožnilo to podnety (inputy) vonkajšieho sveta nielen vnímať (detekovať), pamätať si (registrovať) a reagovať na ne (output), ale javy a nakoniec aj vlastné bytie si uvedomovať. Vstupy chápať, triediť, dávať do súvislostí, pristupovať k nim tvorivo čiže kreatívne, to bol asi ďalší krok pri vzniku a vývoji vyššie integrovanej formy nervovej činnosti. Došlo k rozvoju čohosi neobvyklého - supraindividuálneho kolektívneho vedomia. Od tohto kroku sa začala odvíjať história cieľavedomého poznania, kolektívne uchovávaných a spracovaných poznatkov, teda vedy, čiže vied ako takých. Rozsah a hĺbka poznatkov Aristotelovskej peripatetickej éry si ešte nevyžadovala prílišnú diferenciáciu vedy, lebo filozofia (naturfilozofia) prakticky pokryla väčšinu poznaného. Aj keď hovoríme o otcoch starovekých vied, Ibn Sina (Avicenna) - medicína, Ptolemaios - kartografia, Euklidés - geometria, Thalés z Milétu - geodézia a astronómia, boli to všetci myslitelia - polyhistori, ktorí obsiahli väčšinu dovtedy poznaného. Až inštitualizované školstvo stredoveku prinieslo so sebou rozškatuľkovanie vied.