Seminárna práca: Televízna žurnalistika na Slovensku v rokoch 1948 - 1968
Zobraziť detaily | Obľúbený
Vnútropolitická a spoločenská situácia na Slovensku v rokoch 1948 - 1968
Vývin slovenského novinárstva v období rokov 1948 - 1968 bol zásadne poznačený celkovou vnútropolitickou a vnútrospoločenskou situáciou na Slovensku a v Čechách, ktorú určovali udalosti po prevrate vo februári roku 1948. Komunisti v Československu dosiahli svoj cieľ - monopol politickej moci. Tým úplne pochovali snahy demokratov o vzájomnú spoluprácu a nastolili cestu k prudkým vnútrospoločenským zmenám realizovaným podľa komunistickej doktríny, opierajúcej sa výlučne o príklad stalinského modelu socializmu uskutočňovaného v Sovietskom zväze. Tým sa Československo definitívne zaradilo do sféry sovietskeho mocenského, vojenského a hospodárskeho vplyvu.
Prvá polovica päťdesiatych rokov bola charakteristická otvoreným štátnym a politickým násilím, ktorého prejavmi boli znárodňovanie, kolektivizácia poľnohospodárstva, militarizácia a politické procesy, ktoré mali na svedomí desaťtisíce nevinných obetí.
V druhej polovici päťdesiatych rokov bola obmedzená bezohľadná svojvôľa komunistickej moci a stalinizmu, v spoločnosti však nastala ťažká kríza centralistického byrokratického riadenia, ktorá zasiahla všetky oblasti spoločenského života.
V roku 1960 bola schválená nová ústava a štát dostal názov Československá socialistická republika, v súlade s dogmou o vybudovaní socializmu u nás. Novou ústavou boli značne obmedzené právomoci slovenských národných orgánov. Na Slovensku sa v tomto období veľmi intenzívne rozmáhala nespokojnosť s celým štátnym zriadením a stále populárnejší týždenník Kultúrny život tlmočil čoraz nástojčivejšie požiadavky slovenskej inteligencie na demokratizáciu verejného života a svojbytnosť slovenských národných orgánov. Stále častejšie sa tiež ozývali požiadavky na rehabilitáciu obetí politických procesov z päťdesiatych rokov.
Vývin slovenského novinárstva v období rokov 1948 - 1968 bol zásadne poznačený celkovou vnútropolitickou a vnútrospoločenskou situáciou na Slovensku a v Čechách, ktorú určovali udalosti po prevrate vo februári roku 1948. Komunisti v Československu dosiahli svoj cieľ - monopol politickej moci. Tým úplne pochovali snahy demokratov o vzájomnú spoluprácu a nastolili cestu k prudkým vnútrospoločenským zmenám realizovaným podľa komunistickej doktríny, opierajúcej sa výlučne o príklad stalinského modelu socializmu uskutočňovaného v Sovietskom zväze. Tým sa Československo definitívne zaradilo do sféry sovietskeho mocenského, vojenského a hospodárskeho vplyvu.
Prvá polovica päťdesiatych rokov bola charakteristická otvoreným štátnym a politickým násilím, ktorého prejavmi boli znárodňovanie, kolektivizácia poľnohospodárstva, militarizácia a politické procesy, ktoré mali na svedomí desaťtisíce nevinných obetí.
V druhej polovici päťdesiatych rokov bola obmedzená bezohľadná svojvôľa komunistickej moci a stalinizmu, v spoločnosti však nastala ťažká kríza centralistického byrokratického riadenia, ktorá zasiahla všetky oblasti spoločenského života.
V roku 1960 bola schválená nová ústava a štát dostal názov Československá socialistická republika, v súlade s dogmou o vybudovaní socializmu u nás. Novou ústavou boli značne obmedzené právomoci slovenských národných orgánov. Na Slovensku sa v tomto období veľmi intenzívne rozmáhala nespokojnosť s celým štátnym zriadením a stále populárnejší týždenník Kultúrny život tlmočil čoraz nástojčivejšie požiadavky slovenskej inteligencie na demokratizáciu verejného života a svojbytnosť slovenských národných orgánov. Stále častejšie sa tiež ozývali požiadavky na rehabilitáciu obetí politických procesov z päťdesiatych rokov.