Seminárna práca: Vlastníctvo ako ekonomická a právna kategória - spoločné a rozdielne črty
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,3 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Vysoká škola v Sládkovičove
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Všeobecná ekonomická teória
- Autor:daina
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:1 689 x
- Stiahnuté:10 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5635
- Posledna úprava:10.11.2017
Podľa zachovaných správ možno dejiny vlastníckeho práva v Ríme rozdeliť takto:
a) vlastníctvo v starorímskom práve -
1. Vlastnícke právo bolo jediným druhom vecného práva. Starorímske právo nemalo pre vlastnícke právo osobitný výraz, ale moc nad vecou sa vyjadrovala opisne všeobecným výrazom „je moje“ ( meum esse).
2. Vlastnícke právo a držba v archaickom práve, na rozdiel od klasického práva, neboli od seba prísne oddelené, lebo pod vlastníckym právom sa rozumelo len „lepšie“ právo k držbe.
3. Pre starorímske právo je sporná otázka vzniku súkromného vlastníctva, jeho subjektu a objektu. Spočiatku aj v Ríme patrili pozemky do kolektívneho vlastníctva rodu. Postupnou majetkovou diferenciáciou rímskeho obyvateľstva nastal rozklad kolektívneho vlastníctva k pôde. Tento proces sa začal ešte v prvotnopospolnej spoločnosti a vznik štátu tento proces ešte urýchlil.
Spolu s rodovým vlastníctvom sa ešte v najstaršej dobe objavilo aj rodové vlastníctvo ako prechodná forma k súkromnému vlastníctvu.
K obom formám vlastníctva sa v neskoršom vývine rozhodujúca forma vlastníctva, individuálne ( súkromné) vlastníctvo.
Uzákonenie súkromného vlastníctva v Zákone XII tabúľ neviedlo k likvidácii starého rodového či rodinného vlastníctva. Zákon XII tabúľ vytvoril delenie vecí na familia, t.j. veci nachádzajúce sa v rodinnom vlastníctve, a pecunia, t.j. veci nachádzajúce sa v súkromnom vlastníctve.
a) vlastníctvo v starorímskom práve -
1. Vlastnícke právo bolo jediným druhom vecného práva. Starorímske právo nemalo pre vlastnícke právo osobitný výraz, ale moc nad vecou sa vyjadrovala opisne všeobecným výrazom „je moje“ ( meum esse).
2. Vlastnícke právo a držba v archaickom práve, na rozdiel od klasického práva, neboli od seba prísne oddelené, lebo pod vlastníckym právom sa rozumelo len „lepšie“ právo k držbe.
3. Pre starorímske právo je sporná otázka vzniku súkromného vlastníctva, jeho subjektu a objektu. Spočiatku aj v Ríme patrili pozemky do kolektívneho vlastníctva rodu. Postupnou majetkovou diferenciáciou rímskeho obyvateľstva nastal rozklad kolektívneho vlastníctva k pôde. Tento proces sa začal ešte v prvotnopospolnej spoločnosti a vznik štátu tento proces ešte urýchlil.
Spolu s rodovým vlastníctvom sa ešte v najstaršej dobe objavilo aj rodové vlastníctvo ako prechodná forma k súkromnému vlastníctvu.
K obom formám vlastníctva sa v neskoršom vývine rozhodujúca forma vlastníctva, individuálne ( súkromné) vlastníctvo.
Uzákonenie súkromného vlastníctva v Zákone XII tabúľ neviedlo k likvidácii starého rodového či rodinného vlastníctva. Zákon XII tabúľ vytvoril delenie vecí na familia, t.j. veci nachádzajúce sa v rodinnom vlastníctve, a pecunia, t.j. veci nachádzajúce sa v súkromnom vlastníctve.