Diplomová práca: Psychologické aspekty neverbálnej komunikácie v situácii výsluchu
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:84,4 %
- Typ:Diplomová práca
- Univerzita:Univerzita Komenského v Bratislave
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Ročník:5. ročník
- Rozsah A4:35 strán
- Zobrazené:5 218 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5652
- Posledna úprava:14.11.2017
Projekt obsahuje časť diplomovej práce o neverbálnej komunikácii.
Údaje, ktoré získame neverbálnou komunikáciou, môžu výrazne ovplyvniť náš názor na človeka. Niekedy stačí vidieť niekoho pri činnosti alebo rozhovore na to, aby sme si urobili o tom určitú mienku. Prvý dojem, ktorý sme si vytvorili, býva často veľmi silný a nedokážeme ho dlhý čas zmeniť.
Výsluch je najrozšírenejšou metódou kriminalistickej praxe. Pri všetkých kriminalistických udalostiach sa pri objasňovaní používa práve výsluch. Často krát je výsluch dokonca jediným prostriedkom získavania dôkazov.
Na výsluch sa dá nazerať z rôznych hľadísk. Z pohľadu trestného práva ide o procesný úkon, z pohľadu kriminalistiky o kriminalistickou metódu a z pohľadu forenznej psychológie ide o špecifickú formu sociálneho styku. Forenzná psychológia v tomto smere nadväzuje na kriminalistiku, pričom poznáva a rozvíja psychologickú stránku výsluchu.
Vychádzajúc z kriminalistiky možno výsluch charakterizovať ako „špecifickú metódu kriminalistického objasňovania, ktorej podstata spočíva v získavaní a dokumentácii výpovedí obsahujúcich významné, úplné a pravdivé údaje o objasňovanej udalosti za podmienok dodržania príslušného zákona“ (Šimovček, 1999).
Inú definíciu podávajú Kubíková, Meteňko (in Ďurčo, 2007), ktorí hovoria o výsluchu ako o kriminalistickej metóde, pri ktorej sa skúmajú pamäťové stopy prostredníctvom verbálnej a neverbálnej výpovede osoby, ktorá je nositeľkou danej stopy.
Polák, Balún (in Ďurčo, 2007) zas klasifikujú výsluch ako dôkazný prostriedok, ktorým sa v trestnom konaní zákonným spôsobom získavajú od obvineného, svedka, poškodeného a znalca dôležité informácie spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci, ktoré tieto osoby vnímali svojimi zmyslami
Údaje, ktoré získame neverbálnou komunikáciou, môžu výrazne ovplyvniť náš názor na človeka. Niekedy stačí vidieť niekoho pri činnosti alebo rozhovore na to, aby sme si urobili o tom určitú mienku. Prvý dojem, ktorý sme si vytvorili, býva často veľmi silný a nedokážeme ho dlhý čas zmeniť.
Výsluch je najrozšírenejšou metódou kriminalistickej praxe. Pri všetkých kriminalistických udalostiach sa pri objasňovaní používa práve výsluch. Často krát je výsluch dokonca jediným prostriedkom získavania dôkazov.
Na výsluch sa dá nazerať z rôznych hľadísk. Z pohľadu trestného práva ide o procesný úkon, z pohľadu kriminalistiky o kriminalistickou metódu a z pohľadu forenznej psychológie ide o špecifickú formu sociálneho styku. Forenzná psychológia v tomto smere nadväzuje na kriminalistiku, pričom poznáva a rozvíja psychologickú stránku výsluchu.
Vychádzajúc z kriminalistiky možno výsluch charakterizovať ako „špecifickú metódu kriminalistického objasňovania, ktorej podstata spočíva v získavaní a dokumentácii výpovedí obsahujúcich významné, úplné a pravdivé údaje o objasňovanej udalosti za podmienok dodržania príslušného zákona“ (Šimovček, 1999).
Inú definíciu podávajú Kubíková, Meteňko (in Ďurčo, 2007), ktorí hovoria o výsluchu ako o kriminalistickej metóde, pri ktorej sa skúmajú pamäťové stopy prostredníctvom verbálnej a neverbálnej výpovede osoby, ktorá je nositeľkou danej stopy.
Polák, Balún (in Ďurčo, 2007) zas klasifikujú výsluch ako dôkazný prostriedok, ktorým sa v trestnom konaní zákonným spôsobom získavajú od obvineného, svedka, poškodeného a znalca dôležité informácie spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci, ktoré tieto osoby vnímali svojimi zmyslami