Seminárna práca: Banská Štiavnica - Geoturizmus
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:85,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií
- Kategória:Nezaradené
- Podkategória:Cestovný ruch
- Predmet:Geoturizmus
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:1 544 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:2,5 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5805
- Posledna úprava:28.11.2017
História
Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Banská Štiavnica bola slobodným banským mestom a hovorí sa o nej ako o „matke banských miest.“ Baníctvo neodmysliteľne patrí k mestu a podmieňuje jeho hospodársky, politický a kultúrny význam. Prvá písomná správa o ťažbe striebra je z roku 1156. Najvyššia produkcia sa dosahovala v 18. storočí, v 17. storočí bolo najpoužívanejšou metódou rozpojovanie hornín ručným spôsobom pomocou želiezka a kladiva. Želiezko a kladivo tvoria banícky znak a zachovaná mestská pečať Banskej Štiavnice z roku 1275, na ktorej sú tieto nástroje najstaršou svojho druhu v Európe.
V 17. storočí sa ťažili drahé kovy, banské podnikanie začalo byť neekonomické a hrozilo mu zaniknutie. Začiatkom 18. storočia budovať vodné nádrže, tzv. tajchy, ktoré boli zdrojom vodnej energie. Banská Štiavnica sa preslávila aj školstvom. V roku 1735 sa rozhodlo o založenie odbornej baníckej školy na čele s profesorom Samuelom Mikovínim. V roku 1762 panovníčka Mária Terézia podpísala dekrét, na základe ktorého bola zriadená prvá vysoká škola technického smeru na svete, známe ako Banícka akadémia. Pamätníkmi uplynulých období sú na pôvodnom mieste zachované bansko-technické objekty, štôlne, ťažné veže, haldy, priemyselné objekty súvisiace s banskou činnosťou a baníckym školstvom, ale aj mnohé kultúrno-historické pamiatky. V roku 1993 bolo mesto zapísané na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Banská Štiavnica bola slobodným banským mestom a hovorí sa o nej ako o „matke banských miest.“ Baníctvo neodmysliteľne patrí k mestu a podmieňuje jeho hospodársky, politický a kultúrny význam. Prvá písomná správa o ťažbe striebra je z roku 1156. Najvyššia produkcia sa dosahovala v 18. storočí, v 17. storočí bolo najpoužívanejšou metódou rozpojovanie hornín ručným spôsobom pomocou želiezka a kladiva. Želiezko a kladivo tvoria banícky znak a zachovaná mestská pečať Banskej Štiavnice z roku 1275, na ktorej sú tieto nástroje najstaršou svojho druhu v Európe.
V 17. storočí sa ťažili drahé kovy, banské podnikanie začalo byť neekonomické a hrozilo mu zaniknutie. Začiatkom 18. storočia budovať vodné nádrže, tzv. tajchy, ktoré boli zdrojom vodnej energie. Banská Štiavnica sa preslávila aj školstvom. V roku 1735 sa rozhodlo o založenie odbornej baníckej školy na čele s profesorom Samuelom Mikovínim. V roku 1762 panovníčka Mária Terézia podpísala dekrét, na základe ktorého bola zriadená prvá vysoká škola technického smeru na svete, známe ako Banícka akadémia. Pamätníkmi uplynulých období sú na pôvodnom mieste zachované bansko-technické objekty, štôlne, ťažné veže, haldy, priemyselné objekty súvisiace s banskou činnosťou a baníckym školstvom, ale aj mnohé kultúrno-historické pamiatky. V roku 1993 bolo mesto zapísané na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.