Poznámky: Poznámky z predmetu Obchodné právo
Zobraziť detaily | Obľúbený
Nemecký právnik Heinrich Thöl definoval obchodné právo ako právne inštitúty, ktoré prináležia k obchodu. Obchodné právo existuje všade tam, kde je jeho existencia podmienená určitými vecnými, materiálnymi podmienkami: teda všade tam, kde existuje obchod a trh. Obchodné právo patrí do okruhu súkromného práva. Avšak niektoré oblasti obchodného práva sú regulované verejnoprávnymi predpismi, napr. v oblasti hospodárskej súťaže.
Predmetový rozsah obchodného práva nemá pevné hranice a je do značnej miery ovplyvňovaný výberom jednotlivých autorov. V najvšeobecnejšej rovine môžeme zameranie obchodného práva charakterizovať tak, že obchodným právo rozumieme súbor právnych predpisov, ktoré platia pre úsek vzájomných ľudských vzťahov, ktoré nazývame obchodnom. na základe takto vymedzeného predmetu obchodné právo tvorí tri základné okruhy, a to náuka o obchodný spoločnostiach a družstve, výklad súťažného práva, a výklad o obchodoch - obchodno záväzkových vzťahoch, teda obchodných zmluvách. K týmto okruhom býva často krát priradzovaný aj 4. okruh, a to náuka o cenných papieroch.
Prvoradým prameňom nášho obchodného práva je Obchodný zákonník (OBZ), zák. č. 513/1991 Zb. V ustanovení § 1 ods. 1 sa uvádza, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Platí teda, že úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi podnikateľmi a v obchode (pri podnikaní) sa podrobuje v prvej rade ustanoveniami OBZ.
Sekundárnym prameňom obchodného práva sú predpisy občianskeho práva. Ustanovenia § 1 ods. 2 uvádza.. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Obchodná zvyklosť má povahu zavedenej praxe, ktorá sa zvyčajne dodržuje, napriek tomu aby bola pociťovaná ako nevyhnutnosť (právna povinnosť) dodržiavať ju.
Základnými zásadami, ktoré obchodný zákonník rešpektuje sú:
-princíp jednotného súkromného práva
- zásada rovnosti účastníkov
- zásada zmluvnej slobody
- princíp dispozitívnosti ustanovení
- zásada poctivosti v obchode
Predmetový rozsah obchodného práva nemá pevné hranice a je do značnej miery ovplyvňovaný výberom jednotlivých autorov. V najvšeobecnejšej rovine môžeme zameranie obchodného práva charakterizovať tak, že obchodným právo rozumieme súbor právnych predpisov, ktoré platia pre úsek vzájomných ľudských vzťahov, ktoré nazývame obchodnom. na základe takto vymedzeného predmetu obchodné právo tvorí tri základné okruhy, a to náuka o obchodný spoločnostiach a družstve, výklad súťažného práva, a výklad o obchodoch - obchodno záväzkových vzťahoch, teda obchodných zmluvách. K týmto okruhom býva často krát priradzovaný aj 4. okruh, a to náuka o cenných papieroch.
Prvoradým prameňom nášho obchodného práva je Obchodný zákonník (OBZ), zák. č. 513/1991 Zb. V ustanovení § 1 ods. 1 sa uvádza, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Platí teda, že úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi podnikateľmi a v obchode (pri podnikaní) sa podrobuje v prvej rade ustanoveniami OBZ.
Sekundárnym prameňom obchodného práva sú predpisy občianskeho práva. Ustanovenia § 1 ods. 2 uvádza.. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Obchodná zvyklosť má povahu zavedenej praxe, ktorá sa zvyčajne dodržuje, napriek tomu aby bola pociťovaná ako nevyhnutnosť (právna povinnosť) dodržiavať ju.
Základnými zásadami, ktoré obchodný zákonník rešpektuje sú:
-princíp jednotného súkromného práva
- zásada rovnosti účastníkov
- zásada zmluvnej slobody
- princíp dispozitívnosti ustanovení
- zásada poctivosti v obchode