Skriptá: Anton Heretik - Forenzná psychológia

Od vydania vysokoškolskej učebnice Základy forenznej psychológie (SPN, 1994) uplynulo 10 rokov. Dosť dlhý čas na to, aby sa nahromadilo množstvo nových vedeckých poznatkov v odbornej literatúre i nových zistení a skúseností autora. O vedeckej disciplíne, akou je forenzná psychológia, ktorá tak citlivo reaguje na spoločensko-politické zmeny a ich odraz na dodržiavanie právnych noriem jednotlivcom, to platí dvojnásobne. Forenzná psychológia je disciplína aplikovaná na praktické a teoretické problémy uplatnenia práva v spoločnosti. Zaoberá sa nimi z hľadiska subjektívnej zložky sociálneho zlyhania. Jej objektom je teda človek či skupina ľudí, ktorí vystupujú ako páchatelia, obete či svedkovia trestných činov, alebo sa iným spôsobom stávajú účastníkmi právnych procesov.

V širších spoločenských súvislostiach sa zmeny týkajú dosahu politicko-ekonomického vývoja v Československu po r. 1989. Výrazne stúpla všeobecná kriminalita. Radikálne sa zmenilo postavenie organizovaného zločinu (ekonomická kriminalita, vydieranie a výpalníctvo, vraždy na objednávku, prostitúcia). Úplne nanovo sa formovala drogová scéna, objavil sa problém tzv. nekonzumných závislostí (patologické hráčstvo) a s nimi spojená kriminalita. Nové trendy sú i v páchaní násilnej trestnej činnosti - trestných činov spáchaných zo zištných motívov a s použitím strelných zbraní. Niektoré významné zmeny sa objavili i v legislatíve priamo súvisiacej s praktickou činnosťou forenzných psychológov ako znalcov. Opakovane bol novelizovaný trestný zákon, napr. pre „drogové" trestné činy. Humanizácia právnej praxe sa prejavuje vo väčšom dôraze na prevenciu a viktimológiu napr. v oblasti zneužívania a týrania detí, násilia v rodine.

V poslednom desaťročí sa v klinickej praxi etablovali medzinárodné klasifikačné systémy psychických porúch (ICD-10, DSM-IV-R). Týkajú sa forenzne významných duševných porúch, ako sú napr. poruchy osobnosti (psychopatie), afektívne a úzkostné poruchy. Kapitoly o duševných poruchách a závislostiach som preto doplnil o diagnostické kritériá klasifikačných systémov. Nové diagnostické prístupy kladú na klinických psychológov osobitné požiadavky pri použití psychodiagnostických metód. V knihe sú preto opakovane diskutované možnosti a limity metód, ktorými klinickí a forenzní psychológovia prispievajú do komplexnej diagnostiky v rámci expertíznej činnosti.