Skriptá: Princípy informačných systémov

Pojem informačná spoločnosť sa v odbornej i populárnej literatúre začal objavovať predovšetkým v súvislosti s publikovaním Bangemannovej správy Europe and the global information society (Bangemann, 1994). Ide predovšetkým o vytvorenie globálnej informačnej siete umožňujúcej vzájomnú komunikáciu a sprístupnenie veľkého množstva údajov a informácií. Samotný pojem informačná spoločnosť nie je presne vymedzený. Vymedzenia informačnej spoločnosti sa opierajú o empirické sledovanie trendov v tejto oblasti a odhad predpokladaných tendencií rozvoja informačných technológií. Informačná spoločnosť sa chápe ako spoločnosť využívajúca nástroje výpočtovej a komunikačnej techniky a na nich postavené komunikačné a informačné služby. Tieto služby sa postupne stávajú určujúcim faktorom rozvoja ekonomiky a svojím dopadom významne ovplyvňujú aj rozvoj celej spoločnosti. Vznikajú koncepcie informačnej spoločnosti, ktoré zdôrazňujú komplexnosť prieniku informačných technológií a metód informačného prieskumu do štruktúr spoločenského života. Na vládnych úrovniach vyniká najmä jednoznačne sformulovaná americká predstava globálnej informačnej infraštruktúry (overovaná na fungovaní internetu ako jej prototypu), nasledovaná európskymi a japonskými prístupmi. Tieto koncepcie sú technokraticko- optimistické, sľubujúce pozitívne účinky využitia technológií a komunikácie na diaľku (teleworking, teleshoping, telelearning atď.). Opatrnejšie a pesimistickejšie koncepcie sa obávajú niektorých negatívnych vplyvov informačných technológií, a to od prehlbovania byrokracie až po odcudzovanie na pracoviskách a vytváranie nových sociálnych priepastí (Steinerová 1998, s. 20).