Seminárna práca: Vývin ľudských práv
Zobraziť detaily | Obľúbený
Ľudské práva a slobody patria medzi základné piliere demokracie, ktorá je ich garantom. Uznanie, rešpektovanie a ochrana práv a slobôd boli vždy obmedzením moci štátu voči spoločnostis, ktorá určuje hranice vládnucej moci. Preto v antike sa práva vzťahovali len na vyššie vrstvy spoločnosti slobodných občanov a vylučovali jej neplnoprávnych členov. Medzi prvé kdokumenty upravujúce slobodu vyznania, patrí Milánsky edikt z roku 313, ktorý v Rímskej ríši zrovnoprávnil kresťanstvo s inými náboženstvami.
V stredoveku sa najskôr o svoje práva a slobody zaujímala anglická šľachta, ktorá sa pokúšala obmedziť moc monarchov. V roku 1215 donútila anglického kráľa Jána Bezzemka, aby potvrdil jej práva a slobody dokumentom Magna Charta Libertatum.
V roku 1598 francúzsky kráľ Henrich IV. vydal Nantský rdikt, ktorý zaručoval rovnoprávnosť a slobodu vyznania hugenotom, čím vo Francúzsku zrovnoprávnil katolíkov s protestantmi.
V stredoveku sa najskôr o svoje práva a slobody zaujímala anglická šľachta, ktorá sa pokúšala obmedziť moc monarchov. V roku 1215 donútila anglického kráľa Jána Bezzemka, aby potvrdil jej práva a slobody dokumentom Magna Charta Libertatum.
V roku 1598 francúzsky kráľ Henrich IV. vydal Nantský rdikt, ktorý zaručoval rovnoprávnosť a slobodu vyznania hugenotom, čím vo Francúzsku zrovnoprávnil katolíkov s protestantmi.