Ťahák: Hudobný romantizmus
Zobraziť detaily | Obľúbený
CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY HUDOBNÉHO ROMANTIZMU
• romantizmus v umení vychádza zo spoločenskej situácie na prelome 18. a 19. storočia (rozpad feudalizmu, priemyselná revolúcia); je reakciou na racionalizmus a strnulé normy estetiky klasicizmu; zdôrazňuje citovú stránku človeka, požaduje tvorivú slobodu, odráža protiklady medzi ideálom a skutočnosťou
• hudba zaujíma azda najdôležitejšie postavenie medzi všetkými druhmi umenia, mení sa aj jej spoločenské postavenie - hudobník sa stáva slobodným občanom, nezávislým na svojom niekdajšom zamestnávateľovi, hudba sa dostáva do nového prostredia - veľkých koncertných sál a divadiel (vznik tržných vzťahov - koncerty organizuje tzv. impresário, publikum si platí vstupné), začína byť samozrejmou súčasťou meštiackeho vzdelania (domáce muzicírovanie, klavír v bežnom vybavení rodín a pod.)
• hlavnými znakmi hudby romantizmu sú :
- vytvorenie programovej hudby (symfonická báseň, symfonický obraz, programová
predohra, programová symfónia) - uvoľňovanie klasickej formy (napr. sonátovej alebo rondovej) na základe mimohudobných asociácií, literárnych predlôh
- vznik národných umeleckých škôl (vplyv ľudového umenia v oblasti melodickej, harmonickej i rytmickej, inšpirácia národnými dejinami, rozprávkami, legendami)
- rozvoj umelej piesne a menších inštrumentálnych žánrov (tzv. pieseň bez slov, moment musicaux, impromptu, nocturno, fantázia, balada, scherzo, etuda), obľuba štylizovaných národných tancov (valčík, polka, furiant, mazurka, gopak a i.)
- nápaditá harmónia (množstvo tzv. mimotonálnych a alterovaných akordov, chromatických postupov, modulácií, disonancií)
- zdokonalenie hudobných nástrojov, vznik nových (napr. tuba, saxofón), rozšírenie orchestra, farebná inštrumentácia (úplné osamostatnenie dychovej zložky, záľuba v individuálnych farbách nástrojov, väčšie využitie harfy, bicích, anglického rohu, basklarinetu, pikoly, kontrafagotu a pod., vplyv exotických kultúr)
- vznik a rozvoj nových typov opery (romantická, lyrická, veľká, hudobná dráma, verizmus)
- špecializácia umeleckého zamerania (skladateľ, dirigent, hudobný vedec, koncertný umelec - kult virtuózov)
• romantizmus v umení vychádza zo spoločenskej situácie na prelome 18. a 19. storočia (rozpad feudalizmu, priemyselná revolúcia); je reakciou na racionalizmus a strnulé normy estetiky klasicizmu; zdôrazňuje citovú stránku človeka, požaduje tvorivú slobodu, odráža protiklady medzi ideálom a skutočnosťou
• hudba zaujíma azda najdôležitejšie postavenie medzi všetkými druhmi umenia, mení sa aj jej spoločenské postavenie - hudobník sa stáva slobodným občanom, nezávislým na svojom niekdajšom zamestnávateľovi, hudba sa dostáva do nového prostredia - veľkých koncertných sál a divadiel (vznik tržných vzťahov - koncerty organizuje tzv. impresário, publikum si platí vstupné), začína byť samozrejmou súčasťou meštiackeho vzdelania (domáce muzicírovanie, klavír v bežnom vybavení rodín a pod.)
• hlavnými znakmi hudby romantizmu sú :
- vytvorenie programovej hudby (symfonická báseň, symfonický obraz, programová
predohra, programová symfónia) - uvoľňovanie klasickej formy (napr. sonátovej alebo rondovej) na základe mimohudobných asociácií, literárnych predlôh
- vznik národných umeleckých škôl (vplyv ľudového umenia v oblasti melodickej, harmonickej i rytmickej, inšpirácia národnými dejinami, rozprávkami, legendami)
- rozvoj umelej piesne a menších inštrumentálnych žánrov (tzv. pieseň bez slov, moment musicaux, impromptu, nocturno, fantázia, balada, scherzo, etuda), obľuba štylizovaných národných tancov (valčík, polka, furiant, mazurka, gopak a i.)
- nápaditá harmónia (množstvo tzv. mimotonálnych a alterovaných akordov, chromatických postupov, modulácií, disonancií)
- zdokonalenie hudobných nástrojov, vznik nových (napr. tuba, saxofón), rozšírenie orchestra, farebná inštrumentácia (úplné osamostatnenie dychovej zložky, záľuba v individuálnych farbách nástrojov, väčšie využitie harfy, bicích, anglického rohu, basklarinetu, pikoly, kontrafagotu a pod., vplyv exotických kultúr)
- vznik a rozvoj nových typov opery (romantická, lyrická, veľká, hudobná dráma, verizmus)
- špecializácia umeleckého zamerania (skladateľ, dirigent, hudobný vedec, koncertný umelec - kult virtuózov)