Ťahák: Sociálna politika - vypracované otázky vo forme ťaháku
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:77,4 %
- Typ:Ťahák
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Predmet:Sociálna politika
- Autor:lulumik
- Rozsah A4:1 strán
- Zobrazené:3 367 x
- Stiahnuté:84 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:8186
- Posledna úprava:06.02.2018
1. Princípy sociálnej politiky
Princíp sociálnej spravodlivosti: spravodlivosť má svoje objektívne východiská stanovené myšlienkami humanizmu. Spravodlivosť sa vo všeobecnosti uvádza ako právna a sociálna. Právna súvisí s právnymi normami a sociálna s pravidlami, na základe ktorých sa v spoločnosti rozdeľujú a prerozdeľujú predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. Čiastkové princípy sociálnej spravodlivosti: výkonový, rovnosti, súladu medzi vstupmi a výstupmi, rovnakých príležitostí, potrebnosti. V súčasnej etape transformácie je jednoznačné, že prioritu má výkonový princíp.
Princíp sociálnej solidarity: je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráce medzi ľuďmi. Vychádza z tézy, že človek je svojou existenciou i čiastočne odkázaný na druhých. Je výrazom ľudského porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti a pospolitosti. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva.
Princíp subsidiarity: znamená, že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám, a keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Keď si nevie pomôcť, žiada o pomoc iné spoločenstvá (priateľov, charitu, a nakoniec štát). Keď sú všetky pomoci vyčerpané, pomáha štát. Tento princíp teda znamená, že všetky sociálne inštitúcie, i štát, sú tu pre človeka, a nie naopak.
Princíp participácie: ide o to, aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život (staroba, choroba, zdravie, nezamestnanosť). Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii.
Princíp sociálnej spravodlivosti: spravodlivosť má svoje objektívne východiská stanovené myšlienkami humanizmu. Spravodlivosť sa vo všeobecnosti uvádza ako právna a sociálna. Právna súvisí s právnymi normami a sociálna s pravidlami, na základe ktorých sa v spoločnosti rozdeľujú a prerozdeľujú predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. Čiastkové princípy sociálnej spravodlivosti: výkonový, rovnosti, súladu medzi vstupmi a výstupmi, rovnakých príležitostí, potrebnosti. V súčasnej etape transformácie je jednoznačné, že prioritu má výkonový princíp.
Princíp sociálnej solidarity: je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráce medzi ľuďmi. Vychádza z tézy, že človek je svojou existenciou i čiastočne odkázaný na druhých. Je výrazom ľudského porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti a pospolitosti. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva.
Princíp subsidiarity: znamená, že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám, a keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Keď si nevie pomôcť, žiada o pomoc iné spoločenstvá (priateľov, charitu, a nakoniec štát). Keď sú všetky pomoci vyčerpané, pomáha štát. Tento princíp teda znamená, že všetky sociálne inštitúcie, i štát, sú tu pre človeka, a nie naopak.
Princíp participácie: ide o to, aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život (staroba, choroba, zdravie, nezamestnanosť). Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii.