Seminárna práca: Baruch Spinosa (1632 - 1677) - filozofia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:71,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Komenského v Bratislave
- Fakulta:Fakulta managementu
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Filozofia
- Predmet:Filozofia
- Rozsah A4:6 strán
- Zobrazené:1 364 x
- Stiahnuté:15 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:826
- Posledna úprava:16.06.2017
Baruch Spinoza (1632 - 1677)
Predstaviteľ monizmu pochádzal zo židovskej amsterdamskej rodiny. Jeho štúdium sa viaže na školu pripravujúcu rabínov, z ktorej bol však neskôr kvôli svojmu postoju voči dogmám a talmudu vylúčený.
Jedinou podstatou jeho monistickej predstavy či teórie o svete je existencia jednotlivých substancií, vyskytujúcich sa vo svojich atribútoch, ktoré ju určujú a pomocou ktorých sa jednotlivé substancie líšia. Vyskytovať sa substancie môžu v rôznych prejavoch tzv. modoch, pričom Spinoza rozlišuje dve hlavné mody: mody rozpriestranenosti a myslenia. Myslenie podľa neho vzniká na základe dvoch spôsobov poznávania: zmyslového alebo racionálneho, avšak iba racionálne poznanie je správne a pravdivé. Zmyslovým poznaním vnímame totiž veci, príp. atribúty substancií iba povrchne, z vonkajšieho pohľadu a bez ohľadu na vnútorné príčiny. Až rozumom je človek schopný vytvoriť si v dôsledku zmyslového poznania konečnú predstavu o veci alebo jave a pomocou dedukcie si odvodiť aj vlastnosti, ktoré by využitím iba zmyslového poznania nedokázal odhaliť.
Predstaviteľ monizmu pochádzal zo židovskej amsterdamskej rodiny. Jeho štúdium sa viaže na školu pripravujúcu rabínov, z ktorej bol však neskôr kvôli svojmu postoju voči dogmám a talmudu vylúčený.
Jedinou podstatou jeho monistickej predstavy či teórie o svete je existencia jednotlivých substancií, vyskytujúcich sa vo svojich atribútoch, ktoré ju určujú a pomocou ktorých sa jednotlivé substancie líšia. Vyskytovať sa substancie môžu v rôznych prejavoch tzv. modoch, pričom Spinoza rozlišuje dve hlavné mody: mody rozpriestranenosti a myslenia. Myslenie podľa neho vzniká na základe dvoch spôsobov poznávania: zmyslového alebo racionálneho, avšak iba racionálne poznanie je správne a pravdivé. Zmyslovým poznaním vnímame totiž veci, príp. atribúty substancií iba povrchne, z vonkajšieho pohľadu a bez ohľadu na vnútorné príčiny. Až rozumom je človek schopný vytvoriť si v dôsledku zmyslového poznania konečnú predstavu o veci alebo jave a pomocou dedukcie si odvodiť aj vlastnosti, ktoré by využitím iba zmyslového poznania nedokázal odhaliť.