Referát: Propaganda a manipulácia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:75,9 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Trnavská univerzita v Trnave
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:6 strán
- Zobrazené:980 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:8455
- Posledna úprava:07.03.2018
Úvod
Po druhej svetovej vojne Juhoslávia nastupuje cestu socializmu, pretože rozhodujúcu moc v štáte získavajú komunisti. Do čela štátu ako prezident bol zvolený Josip Broz Tito, ktorý sa snažil o federatívne usporiadanie štátu s postupným vyrovnávaním ekonomickej úrovne jednotlivých častí štátu. Federatívny model štátu spočíval vo vytvorení šiestich republík a dvoch autonómnych oblastí v rámci Srbska. Štáty: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. Autonómne oblasti: Kosovo a Vojvodina. Juhoslávia nastupuje cestu vývoja tzv. „samosprávneho modelu socializmu“, ktorá sa nie úplne stotožňovala s vývojom v ZSSR a v ostatných socialistických krajinách. Tento model vývoja v Juhoslávii však nedokázal eliminovať rastúci vplyv nacionalizmu v krajine. Počas okupácie v rokoch 1941 - 1944 partizánsky vodca Josip Broz Tito zjednotil všetky národnosti do spoločného odboja. To sa mu viac-menej darilo aj počas obdobia jeho vlády od roku 1944 až do jeho smrti v roku 1980. Potom sa v krajine naplno prejavil národný nacionalizmus a šovinizmus. Začiatkom deväťdesiatych rokov situácia vyústila v občiansku vojnu.
Po druhej svetovej vojne Juhoslávia nastupuje cestu socializmu, pretože rozhodujúcu moc v štáte získavajú komunisti. Do čela štátu ako prezident bol zvolený Josip Broz Tito, ktorý sa snažil o federatívne usporiadanie štátu s postupným vyrovnávaním ekonomickej úrovne jednotlivých častí štátu. Federatívny model štátu spočíval vo vytvorení šiestich republík a dvoch autonómnych oblastí v rámci Srbska. Štáty: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. Autonómne oblasti: Kosovo a Vojvodina. Juhoslávia nastupuje cestu vývoja tzv. „samosprávneho modelu socializmu“, ktorá sa nie úplne stotožňovala s vývojom v ZSSR a v ostatných socialistických krajinách. Tento model vývoja v Juhoslávii však nedokázal eliminovať rastúci vplyv nacionalizmu v krajine. Počas okupácie v rokoch 1941 - 1944 partizánsky vodca Josip Broz Tito zjednotil všetky národnosti do spoločného odboja. To sa mu viac-menej darilo aj počas obdobia jeho vlády od roku 1944 až do jeho smrti v roku 1980. Potom sa v krajine naplno prejavil národný nacionalizmus a šovinizmus. Začiatkom deväťdesiatych rokov situácia vyústila v občiansku vojnu.