Semestrálna práca: Terénny kurz z fyzickej geografie
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:88,4 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Katolícka univerzita v Ružomberku
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geografia
- Predmet:Terénny kurz z fyzickej geografie
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:16 strán
- Zobrazené:1 583 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:7,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:8509
- Posledna úprava:13.03.2018
LÚČKY- BEŠEŇOVÁ - PROSIEK - CHOČSKÉ VRCHY VYHLIADKA - PODTATRANSKÁ BRÁZDA - HUTY - ZUBEREC - ORAVICE - PODBIEL
Prvou zastávkou na terénnom kurze z geografie bola obec Lúčky. Nachádza sa v okrese Ružomberok v Chočských vrchoch. Priamo nad dedinou sa vypína Veľký Choč, s jeho nadmorskou výškou 1608 m n. m. Zaujímavosťou v obci je Lúčanský vodopád spolu s Lúčanskými travertínmi, ktoré sa nachádzajú priamo uprostred dediny. Pri nich sme sa zastavili aj my. Lúčanský vodopád je národnou prírodnou pamiatkou od roku 1974 a je vysoký cca 12 metrov. Je to kaskádovitý vodopád, ktorý padá z travertínovej terasy do malých jazierok. Za vodopádom sa nachádza dutina a keďže travertín je chemogénny neklastický sladkovodný vápenec ktorý vzniká sedimentáciou, priamo za týmto vodopádom vzniká travertínová jaskyňa, ktorá sa postupne uzatvára.
Čo je teda vlastne travertín?
Travertín je osobitným druhom vápenatých hornín. Tvorí ho kalcit a aragonit. Chemicky je zhodný s vápencom (CaCO3), odlišujú sa však vekom a pôvodom. Vzniká usadzovaním z prameňov a pramenných potokov s vápenatou vodou. Pramene vyvierajúce z veľkej hĺbky majú zvýšený obsah minerálnych látok, ktoré sa usadzujú po výstupe na povrch. Najviac minerálnych látok sa usadzuje v bezprostrednej blízkosti prameňa, čím sa vytvára travertínová kopa s otvorom uprostred. Minerálne látky sedimentujú veľmi rýchlo, takže pri ponorení rastliny či predmetu sa tieto obaľujú kôrou travertínu, čím sa obalený predmet konzervuje. Vyvierajúce minerálne pramene často vytvárajú kaskádovité stupne rôzne sfarbené látkami, ktoré priniesli na povrch. Rýchlou sedimentáciou minerálnych látok sa vytvárajú platne, na ktorých neraz vznikajú vodopády, sintrové kaskády, terasy a kopy. Travertín je pórovitý, vrstevnatý, často (vrstevnato) prúžkovaný. Má bielu farbu, no často býva zafarbený do žlta, hneda i siva .
Prvou zastávkou na terénnom kurze z geografie bola obec Lúčky. Nachádza sa v okrese Ružomberok v Chočských vrchoch. Priamo nad dedinou sa vypína Veľký Choč, s jeho nadmorskou výškou 1608 m n. m. Zaujímavosťou v obci je Lúčanský vodopád spolu s Lúčanskými travertínmi, ktoré sa nachádzajú priamo uprostred dediny. Pri nich sme sa zastavili aj my. Lúčanský vodopád je národnou prírodnou pamiatkou od roku 1974 a je vysoký cca 12 metrov. Je to kaskádovitý vodopád, ktorý padá z travertínovej terasy do malých jazierok. Za vodopádom sa nachádza dutina a keďže travertín je chemogénny neklastický sladkovodný vápenec ktorý vzniká sedimentáciou, priamo za týmto vodopádom vzniká travertínová jaskyňa, ktorá sa postupne uzatvára.
Čo je teda vlastne travertín?
Travertín je osobitným druhom vápenatých hornín. Tvorí ho kalcit a aragonit. Chemicky je zhodný s vápencom (CaCO3), odlišujú sa však vekom a pôvodom. Vzniká usadzovaním z prameňov a pramenných potokov s vápenatou vodou. Pramene vyvierajúce z veľkej hĺbky majú zvýšený obsah minerálnych látok, ktoré sa usadzujú po výstupe na povrch. Najviac minerálnych látok sa usadzuje v bezprostrednej blízkosti prameňa, čím sa vytvára travertínová kopa s otvorom uprostred. Minerálne látky sedimentujú veľmi rýchlo, takže pri ponorení rastliny či predmetu sa tieto obaľujú kôrou travertínu, čím sa obalený predmet konzervuje. Vyvierajúce minerálne pramene často vytvárajú kaskádovité stupne rôzne sfarbené látkami, ktoré priniesli na povrch. Rýchlou sedimentáciou minerálnych látok sa vytvárajú platne, na ktorých neraz vznikajú vodopády, sintrové kaskády, terasy a kopy. Travertín je pórovitý, vrstevnatý, často (vrstevnato) prúžkovaný. Má bielu farbu, no často býva zafarbený do žlta, hneda i siva .