Referát: Vypracované zadanie - Skúška tvrdosti
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:81,1 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta špeciálnej techniky
- Kategória:Technika
- Podkategória:Strojárstvo
- Predmet:Náuka o materiáloch 1
- Autor:bulldog
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:4 strán
- Zobrazené:2 133 x
- Stiahnuté:15 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:8576
- Posledna úprava:22.03.2018
Metódy merania tvrdosti
Tvrdosť je mechanická vlastnosť materiálu vyjadrená odporom proti deformácií povrchu vyvolanej pôsobením geometricky určeného, definovaného telesa. Tvrdosť nie je definovaná ako fyzikálna veličina, jej hodnota závisí od komplexných vlastností povrchu skúšaného materiálu a od skúšobných podmienok, pri ktorých sa tvrdosť zisťujeme.
Metódy na zisťovanie tvrdosti rozdeľujeme na vrypové, odrazové a vnikacie. Podľa spôsobu pôsobenia zaťažujúcej sily ich delíme na statické a dynamické. Ak pri skúške tvrdosti sa vytvára v skúšanom materiáli vtlačok o veľkosti rádovo niekoľko desatín milimetra až niekoľkých milimetrov hovoríme o makrotvrdosti. Ak meriame tvrdosť jednotlivých štruktúrnych zložiek, veľmi malých povrchov skúšaného materiálu, hovoríme o mikrotvrdosti.
Najväčšie praktické uplatnenie majú statické vnikacie metódy merania tvrdosti. Vnikacie teliesko, indentor má presne stanovený tvar a veľkosť. Je z dostatočne tvrdého materiálu. Skúška sa vykonáva na zariadeniach tvrdomeroch, ktoré umožňujú zatlačiť vnikacie teliesko, indentor do testovanej vzorky presne definovanou zaťažujúcou silou. Tvrdosť sa určuje z veľkosti deformácie povrchu vzorky.
Tvrdosť je mechanická vlastnosť materiálu vyjadrená odporom proti deformácií povrchu vyvolanej pôsobením geometricky určeného, definovaného telesa. Tvrdosť nie je definovaná ako fyzikálna veličina, jej hodnota závisí od komplexných vlastností povrchu skúšaného materiálu a od skúšobných podmienok, pri ktorých sa tvrdosť zisťujeme.
Metódy na zisťovanie tvrdosti rozdeľujeme na vrypové, odrazové a vnikacie. Podľa spôsobu pôsobenia zaťažujúcej sily ich delíme na statické a dynamické. Ak pri skúške tvrdosti sa vytvára v skúšanom materiáli vtlačok o veľkosti rádovo niekoľko desatín milimetra až niekoľkých milimetrov hovoríme o makrotvrdosti. Ak meriame tvrdosť jednotlivých štruktúrnych zložiek, veľmi malých povrchov skúšaného materiálu, hovoríme o mikrotvrdosti.
Najväčšie praktické uplatnenie majú statické vnikacie metódy merania tvrdosti. Vnikacie teliesko, indentor má presne stanovený tvar a veľkosť. Je z dostatočne tvrdého materiálu. Skúška sa vykonáva na zariadeniach tvrdomeroch, ktoré umožňujú zatlačiť vnikacie teliesko, indentor do testovanej vzorky presne definovanou zaťažujúcou silou. Tvrdosť sa určuje z veľkosti deformácie povrchu vzorky.