Štátnicové otázky: Pedagogika (štátnice)

1. Pedagogika ako veda a jej postavenie v systéme vied. Predmet pedagogiky. Základné atribúty pedagogiky. Roviny vzťahu pedagogiky a iných vied. Antropologické a kulturologické argumenty pre existenciu pedagogiky. Súčasný systém pedagogickej vedy.

Nietzsche povedal: „Človeka možno a treba vychovávať, pretože je nehotovým zvieraťom.“ V tomto výroku je naznačený metodický postup antropologického výskumu: vedomosti o človeku sa získavajú na základe porovnávania jeho vlastností s vlastnosťami zvieraťa. Človek, ktorý je chudobný na inštinkty, sa musí so svojím svetom vyrovnávať. Je to v jeho silách. Keďže je konajúcou bytosťou t.j. keďže ako rozumná bytosť môže pomocou reči svet zmysluplne utvárať. Človek je biologicky a psychicky nehotovou , nedokončenou bytosťou. Ohrozenie svojej prirodzenej a duchovnej existencie sa učí prekonávať rozumovo podložením konaním t.j. pomocou rečovo sprostredkovanej zmysluplnej činnosti, ktorá je do istého stupňa jeho konkrétnou historicko-spoločenskou situáciou.

Pedagogika je veda o výchove, ktorá rieši výchovné otázky z praktickej a teoretickej stránky. Pojem pedagogika je odvodený z gréckeho slova paidagogos, ktorým bol nazývaný vzdelaný otrok, ktorý vodil do školy deti bohatých slobodných rodín. Aj ked’ pojem pedagogika je pomerne strarý, neoznačovala sa ním hned’ výchovná a vzdelávacia činnost’. Bolo to najmä z dôvodu, že pedagogika ako samostatná veda o výchove neexistovala. Otázky výchovy a vzdelávania sa skúmali v rámci filozofie. Dokumentujú to aj sofisti: Sokrates, Platón, Demokritos, Aristoteles. Neskôr vplyvom rozvoja kresťanstva sa vytvára nová náboženská výchova, ktorá sa opiera o filozofické názory antiky a učenie Tomáša Akvinského. Jej dominantou bolo riešenie vzťahu rozumu a viery. Tomu zodpovedalo aj vytvorenie nového obsahu vyučovania - sedem slobodných umení: trivium - základné: gramatika, dialektika, rétorika...

2. Historický kontext konštituovania pedagogickej vedy. Významné osobnosti dejín svetového a domáceho pedagogického myslenia.
Starovek:
- prvotnopospolná spoločnosť
- život v skupinách, beztriedna spoločnosť, výchova rovnaká pre všetky deti, neskôr výchova chlapcov iná ako výchova dievčat
- výchova mala všestranný charakter --- možná - každý vedel všetko; málo poznatkov
--- nevyhnutná - nebol spôsob zachovania údajov
- deti sa vychovávali v každodennom styku s dospelými, pri práci i pri hre, od starších preberali životné skúsenosti, osvojovali si pracovné zručnosti a návyky, napodobňovali ich
- ľudia ešte nepoznali písmo, preto ústne podanie sa stalo jediným prostriedkom rozvoja človeka a spoločnosti
Korene vzdelanosti siahajú do antiky - úvahy o výchove nachádzame v dielach
starovekých gréckych filozofov Sokrata /469-399 pr.n.l./, Platóna /427-347 pr.n.l./, Aristotela /384-322pr.n.l./...